Top desiatka chýb, ktoré robíme pri uspávaní

Top desiatka chýb, ktoré17.10.2017 |

Máte aj vy problém dostať ratolesť do postele a uspať ju? Možno robíte jednu z týchto klasických chýb. Snažte sa ich odstrániť a všetci budete spokojní.

Uspávanie drobca dokáže človeka riadne vyčerpať. Neraz rodičia zaspia od únavy aj skôr ako dieťa. Treba si však priznať, že dôvodom je obvykle niektorá z klasických chýb, ktorých sa dopúšťame. Ak sa ich vyvarujeme, uspávanie by malo byť pre všetkých pohodlnejšie. Takže, čo najčastejšie pokazíme?

Nedodržiavame spánkovú rutinu

Väčšina ľudí robí pred uložením sa do postele tie isté činnosti, presne to potrebujú aj deti. Spánková rutina pomôže ratolesti nielen dostať sa do režimu relaxácie pred umiestnením do postele, ale môže byť príjemným spoločným zážitkom pre celú rodinu. Či už je to kúpanie, večera, večerníček, čítanie knižky, večery by mali mať veľmi podobný obsah.

„Spánková rutina je jednoduchá stratégia, vďaka ktorej dosiahnete priepastný rozdiel v tom, ako rýchlo vaše dieťa zaspí alebo akú spánkovú podporu bude potrebovať,“ vysvetľuje odborníčka na spánok detí Megan Faure. Aj keď, ako pripomína, spočiatku sa vám to môže zdať náročné, v dlhodobom horizonte si zavedením spánkovej rutiny ušetríte množstvo času aj energie.

Ignorujeme narážky dieťaťa, že už je unavené

Bábätká aj batoľatá vysielajú signály, že sú unavené a potrebujú ísť spať. Typickými prejavmi únavy je trenie si očí, zívanie, spomalenosť, nervozita a strata záujmu o ľudí a hru. Ak prehliadnete znaky, že nastal prirodzený čas k spánku, telo dieťaťa nedokáže čerpať z upokojujúceho melatonínu, naopak, namiesto toho jeho nadobličky tvoria nadbytok stresového hormónu kortizolu, vďaka ktorému „chytí druhý dych“ a aj napriek únave má problémy zaspať.

Ak ste u dieťaťa žiadne spánkové signály nespozorovali, minimálne pol hodinu pred tým, než je podľa vás čas uložiť ho na spánok, treba ho upokojiť. Nedovoľte mu už žiadne bláznivé hry, zhasnite veľké svetlo a nechajte svietiť len nočnú lampu, komunikujte tichšie. Zaraďte spánkové rituály.

Používame často spánkové „barličky“

Keď ste úplne vyčerpaní, urobíte všetko pre to, aby dieťa zaspalo. Zvyčajne drobca hojdáme, nosíme na rukách, spievame mu alebo vymyslíme iný spôsob, ako ho čo najrýchlejšie uspať. Ak to urobíme raz za čas, nie je v tom problém, ak ho však takto budete uspávať tri či štyri mesiace, zvykne si na to a bude mať problém zaspať bez týchto spánkových „barličiek.“ Niektoré deti si zvyknú na ne tak, že sa potrebujú ponosiť alebo pohojdať aj vtedy, ak sa prebudia uprostred noci, inak sa nedokážu k spánku vrátiť. Ak sa chcete tomuto zvyku vyhnúť, mali by ste ustrážiť, aby sa dieťa na ne automaticky nespoliehalo. Učte ho už od útleho detstva (zhruba od troch mesiacov), aby bežne zaspávalo bez hojdania či nosenia.

Dieťa preložíme z postieľky do veľkej postele príliš skoro

Mnoho rodičov urobí tú chybu, že keď je batoľa schopné dostať sa von z postieľky, preložia ho do veľkej postele. V prípade, že jeho správanie sa v postieľke je nebezpečné (snaží sa z nej vyskočiť a podobne), je lepšie dať ho do veľkej postele, inak by malo spať v nej zhruba do dvoch rokov veku. Drobec sa vo veľkej posteli cíti stratený a neistý, čo môže jeho spánok rušiť. Ak sa rozhodnete preložiť ho do postele k sebe, bude pravdepodobne spávať dobre, no musíte byť pripravení na to, že takto budete fungovať aj niekoľko rokov. Mäkká a voňavá rodičovská posteľ sa opúšťa len veľmi ťažko.

TIP: Odhaľte 2 príčiny, prečo sa vám nedarí uspať dieťa a vyriešte ich.

Dáme dieťa spať hocikde

Nikto nechce byť otrokom spánkového plánu dieťaťa, ale je dokázané, že keď nemá svoje stabilné miesto, nedostáva sa mu spánkovej pohody, akú potrebuje. Správne spánkové návyky docielime iba tak, že dieťa má na spánok svoje miesto a čas. Pri dôležitých udalostiach a stretnutiach možno toto pravidlo občas obísť, no nemalo by sa to stávať príliš často.

Nedodržiavame spánkový harmonogram dieťaťa

Konzistentnosť je kľúčom pre dobrý detský spánok. „Deti potrebujú pravidelnosť, aby sa cítili bezpečne,“ upozorňuje odborníčka. Pravidelný harmonogram spánku je veľmi dôležitý pre nastavenie vnútorných hodín drobca. Ak sa neustále mení, je to pre dieťa ako striedanie časových pásiem a ich telo nedokáže na nepravidelnosť reagovať. Výsledkom sú problémy so zaspávaním a prerušovaný nekvalitný spánok. Dôležité je neukladať dieťa ani príliš skoro, ani príliš neskoro. Priestor pre určitú flexibilitu tu podľa expertky Kim West je, niekedy si dieťa potrebuje pospať dlhšie, inokedy zase kratšie. Netreba preto striktne dodržiavať ukladanie na spánok úplne v tom istom čase, no malo by to byť plus-mínus okolo toho času.

Dúfame, že ak dieťa necháme dlhšie hore, bude dlhšie spať

Znie to ako dobrý nápad – bohužiaľ u malých detí to takto nefunguje. „Vnútorné hodiny dieťaťa majú veľkú silu, ktorá ich zvyčajne prebudí približne v rovnakom čase každé ráno bez ohľadu na to, kedy išli spať,“ hovorí West. O to unavenejšie a mrzutejšie však na druhý deň bude, lebo nemalo na spánok toľko času, koľko jeho organizmus potrebuje. Tvrdí dokonca, že dieťa, ktoré pravidelne vstáva príliš skoro (pred 6.00), by rodičia mali ukladať o 30 minút až o hodinu skôr, ako doteraz. Skoré vstávanie podľa nej totiž nie je známkou toho, že viac spánku nepotrebuje, ale naopak toho, že ho ukladáte príliš neskoro.  

Robíme neuvážené rozhodnutia

Keď sa dieťa prebudí uprostred noci, keď my najsladšie spíme, často pre jeho opätovné uspatie urobíme aj to, s čím nie sme stotožnení. Ak rodičia, ktorí sa nerozhodli pre spoločné spávanie s dieťaťom, pri nočnom kriku „rezignujú“ a dieťa preložia k sebe do postele, robia chybu. Rozumnejšie je nechať ho v postieľke a striedať sa s partnerom pri jeho upokojení. Z dlhodobého hľadiska to je efektnejšie ako naučiť ho, že keď bude dostatočne nahlas a dlho plakať, skončí medzi vami v posteli.

Nie sme s partnerom rovnako naladení

Rodičia musia držať pri sebe, ak chcú dosiahnuť dobrý spánok svojho dieťaťa. „Je potrebné, aby sa dohodli na tom, ktorú taktiku pri uspávaní budú používať a tej sa držať,“ odporúča West. Určité rozdiely sú normálne – napríklad mama číta pri uspávaní tri rozprávky a otecko jednu. To je v poriadku. Dôležité je byť jednotní pri veľkých rozhodnutiach – či spávať spoločne v jednej posteli alebo rodičia sami a dieťa v postieľke, či necháme dieťa zaspávať samo alebo budeme používať niektorú zo spánkových „barličiek“,  a podobne. Ak mama ratolesť pri uspávaní hojdá v náručí a otec ju nechá ležať v postieľke, dieťa si automaticky začne presadzovať pri zaspávaní prítomnosť toho rodiča, pri ktorom je to pohodlnejšie. Ak chcete docieliť zdravý spánok dieťaťa, musíte byť vopred dohodnutí na spôsobe uspávania.

Vzdávame sa príliš skoro

Nikdy nie je neskoro zmeniť zlé spánkové návyky, ale rodičia musia byť trpezliví. „Očakávať rýchle výsledky, keď sa snažíte zmeniť návyky dieťaťa, ktoré si vytváralo niekoľko mesiacov, nie je reálne,“ hovorí West. Minimálny čas na to, aby ste videli nejaké výsledky, sú podľa nej dva až tri týždne, niekedy to však môže trvať aj dlhšie.

Niektorí rodičia sa dostanú do pasce, lebo veria, že spánkové návyky dieťaťa sa zmenia bez ich zásahu. Tak to však nefunguje a čím dlhšie to necháte „len tak,“ tým viac si dieťa na ne zvykne a bude ťažšie  meniť ich. Každé úsilie stojí za to, len treba vydržať.

Prečítajte si tiež:

Spánkový graf: Koľko spánku dieťa potrebuje?

Spí dieťa s vami v posteli? Toto by ste si mali prečítať


Foto: thinkstock.com
Zdroj: az

Ďalšie články

Diskusia