Hororové príbehy pestúnok

Hororové príbehy pestúnok24.10.2016 |

Po prečítaní týchto zážitkov určite zvýšite svojim babysitterkám plat!

Stráženie detí je skvelá práca, ktorá prináša veľa zábavy. Všetci však vieme, že detská myseľ dokáže nás dospelých niekedy poriadne pobaviť aj prekvapiť. Svoje o tom vedia aj tieto pestúnky, ktoré však detská fantázia priam vydesila na smrť!

„Počas strednej školy som každý piatok strážila dcérku našich susedov. V tom čase mala tri roky a práve prechádzala fázou, keď nechcela spať. Rodičia boli zúfalí. Keď som ju ukladala do postieľky, pýtala sa, prečo musí ísť spať. Odvetila som: ´Lebo je neskoro a také malé dievčatká ako ty už dávno spia.´ Zrazu ukázala prstom do stredu miestnosti, kde nič nebolo, a meravo skonštatovala: ´A toto dievčatko nemusí spať?´“

Pred dvoma rokmi som strážila jedného päťročného chlapca. Prezerali sme si spolu moju ročenku, keď zrazu ukázala na môjho spolužiaka a povedala: ´Aha, tento vyzerá presne ako Nicolas!´ Keď som sa jej spýtala, kto je Nicolas, bez mrknutia odvetila: ´Chlapec, čo býva v mojej skrini.´“

„Malé deti, to je teda niečo! Moja neter neustále rozpráva o svojej ´staršej sestre´, ktorá ju v noci budí. Problém je v tom, že je jedináčik a imaginárnu sestru si vymyslela. Desivý je na tom fakt, že moja sestra, teda jej mama, dva roky predtým, ako sa neter narodila, skutočne čakala dievčatko, ktoré v piatom mesiaci potratila....“


Zabavte sa s deťmi pri halloweenskych pozvánkach


„Minulý rok som chodievala strážiť jedno milé dievčatko. Malo ma veľmi rado a musím priznať, že aj mne tá malá prirástla k srdcu. Raz mi však lásku vyznala naozaj originálne. Povedala mi: ´Vieš, keď raz umrieš, rozkrájam ťa a napchám do pohára, aby som ťa mohla mať vždy pri sebe.´“

„Bola som na prázdninách u starej mamy. V ten deň mi priniesli na stráženie sesternicu, ktorá bývala neďaleko. Práve som schádzala po schodoch, keď som si všimla svoju sesternicu April, ako stojí uprostred schodiska a robí smiešne grimasy, pri ktorých sa ohromne baví. Keď som sa jej pobavene spýtala, čo to stvára, odpovedala: ´Nič, opakujem grimasy po tej tete s vrkočom.´ Obzrela som sa po miestnosti, boli sme tam len my dve. ´Kde je tá teta, April?´ Ukázala prstom oproti schodom. Len som sa zasmiala a pokračovala ďalej, keď April prehlásila: ´Tá teta má na krku vrkoč.´ Zastavila som a poprosila ju, aby zopakovala, čo práve povedala. ´Tá teta visí na vrkoči, čo ma omotaný okolo krku a robí takéto smiešne grimasy.´ odvetila April a s pobavením dala hlavu nabok a vyplazila jazyk, čo, ako som si neskôr uvedomila, bola grimasa škrtiaceho sa človeka... U starej mamy som už nikdy neprespala!“

„Raz večer som strážila kamarátkine deti. Mladší z nich (mal asi 6 rokov) nakreslil obrázok, na ktorom zo stropu visela dlhovlasá žena v červených šatách. Keď to dokreslil, pozrel sa na mňa a s vážnou tvárou povedal: ´Prikázala mi to nakresliť. Ide si po teba. Skry sa.´“

„Strážila som šesťročného chlapca. Keď raz večer konečne ležal v posteli a prišla som mu zhasnúť svetlo, cez zatvorené dvere som počula, že sa rozpráva sám so sebou. Potichu som pootvorila dvere, aby som sa trochu pobavila. Sedel na posteli v tureckom sede, hľadel priamo pred seba a znepokojene hovoril: ´Nemôžem ho zabiť, je to jediný otec, ktorého mám!´ Neverím na duchov a podobné veci, ale poviem vám, ten chlapec mi nahnal hrôzu a odvtedy som stráženie detí zavesila na klinec!“

A čo vy, podarilo sa vašim deťom takto vyplašiť aj vás? Dajte nám vedieť!

 


Zdroj: st

Ďalšie články

Diskusia