Odborníci odporúčajú očkovať deti proti žltačke typu A
Zdroj: Thinkstock.com
Začiatok školského roka, keď deti nastupujú do kolektívov, je obdobím, keď sa opäť stáva veľmi aktuálnou možnosť nepovinného očkovania proti žltačke typu A (VHA).
Jedným z dôvodov, pre ktorý odborníci očkovanie odporúčajú, je výskyt nových prípadov žltačky takmer vo všetkých krajoch SR s výnimkou Žilinského. Najvyššia chorobnosť bola doposiaľ hlásená v Košickom, Prešovskom a v Banskobystrickom kraji. Uplynulý rok bolo na Slovensku hlásených celkom 883 prípadov ochorení na VHA (chorobnosť 16,3 na 100 tisíc), čo je vzostup oproti roku 2014 o 20 percent a oproti päťročnému priemeru dokonca až o 51 percent!
„Vlani bolo zaznamenaných v SR 35 epidémií VHA. Najväčšia epidémia bola v okrese Snina (148 prípadov), v okrese Trebišov (92 prípadov) a v okrese Humenné Podskalka (84 prípadov). V ostatných epidémiách ochoreli dve až 62 osôb. Ochorenie je často označované ako choroba špinavých rúk, tj. prenáša sa fekálno-orálnym spôsobom. K šíreniu tak prispieva najmä nedostatočná hygiena rúk. Ochorieť možno aj konzumáciou kontaminovanej vody či znečistených potravín. Najčastejšie dochádza k prenosu v detských kolektívoch a na iných miestach, kde sa zhromažďuje viac ľudí. Choré alebo infikované osoby môžu neumytými rukami znečistiť rôzne plochy ako držiaky v dopravných prostriedkoch, rukoväte vozíkov v supermarketoch, kľučky a podobne. Vírus spôsobujúci žltačku typu A je voči vonkajším vplyvom dosť odolný a na spomínaných plochách dokáže prežiť a práve tu sa môže infikovať osoba, ktorá si po strete s takýmto predmetom nestihne umyť ruky a vírus si zanesie do úst“, objasňuje vedúca Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Mária Avdičová. Dodáva, že prvé príznaky ochorenia nastupujú 15 až 50 dní od vstupu vírusu do organizmu.
Medzi skoré klinické príznaky VHA patrí horúčka, nevoľnosť, slabosť, bolesť svalov a kĺbov, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, vracanie a nechuť k jedlu. Keďže vírus VHA infikuje pečeň, príznakom môže byť žlté sfarbenie očných bielok a kože. Chorý môže pozorovať veľmi tmavý moč a svetlú stolicu.
Konkrétny liek na VHA neexistuje. Liečba spočíva v diétnych opatreniach a pokoji na lôžku. Ochorenie väčšinou neprechádza do chronického štádia. Iba v ojedinelých prípadoch VHA môže dôjsť k vážnemu poškodeniu pečene s ďalšími zdravotnými dôsledkami do budúcnosti, najmä u osôb s chronickým ochorením pečene a inými už pridruženými ochoreniami.
Avdičová zdôrazňuje, že ochoreniu sa dá predísť dodržiavaním hygieny rúk a očkovaním. Vzhľadom na to, že deti predškolského a školského veku patria k rizikovým skupinám, odporúča sa očkovať deti ešte pred nástupom do škôlky. Výhodou očkovania je, že ochranný účinok pred ochorením je dlhodobý, prakticky celoživotný.
U detí žijúcich v prostredí s nízkym hygienickým štandardom sa odporúča očkovanie vo veku 2 rokov. Očkovanie týchto detí je hradené z verejného zdravotného poistenia. Najvyššia chorobnosť vo vekovej skupine 1 až 4-ročných detí však napovedá, že dané očkovanie sa v niektorých regiónoch využíva len ojedinele a preto významne neovplyvňuje chorobnosť v danom regióne.
