Výchova detí vás vyčerpáva? Toto si prečítajte
Zdroj: Thinkstock.com
Až sa vám bude zdať, že vás starostlivosť o deti už úplne vyčerpala, prečítajte si úprimnú spoveď úžasnej trojnásobnej mamy Megan Minneman Morton.
Keď sme priniesli novonarodenú dcérku domov, boli to jej bratia, ktorí za mnou pribehli vždy, keď plakala, keď mrnčala alebo podozrivo zapáchala. „Mamička, niekto ťa potrebuje! Malá plače! ", hlásili. Na minútku som sa posadila aj s vedomím, že malá už sa prebúdza, a vzápätí som počula: „Mamička! Potrebuje ťa!“
VIDEO: Pustite si dojímavé vyznanie, ktoré vzniklo z úcty ku všetkým mamám.
Už už, ja viem ... A to nehovorím o tom, že nároky novorodenca nie sú nič v porovnaní s nárokmi dvoch malých nezbedníkov. Jeden z nich je určite hladný, druhému treba prelepiť odreté koleno, potom podať inú ponožku alebo hodiť do vody pár kociek ľadu, utrieť nos, objať, povedať rozprávku, dať bozk. Odpovedať na dvadsaťsedem neodkladných otázok. Niektoré dni mi pripadali nekonečné a večné opakovanie situácií, kedy "ma niekto potreboval", ma vyčerpávalo. Hovorila som si, že sa to na mne nakoniec musí, preboha, nejako negatívne prejaviť !? Lenže potom som si náhle, ako bleskom osvietená, uvedomila, že potrebujú MŇA. Nie kohokoľvek na svete. Potrebujú svoju MAMU.
O čo skôr som si uvedomila, že materstvo znamená aj nikdy nič nestíhať, o to skôr som bola schopná nájsť svoje miesto a získať pokoj aj v nekončiacej naháňačke, ktorá zaplnila dôležitú etapu môjho života. Tým skôr som si uvedomila, že "mama" je moja povinnosť, moje privilégium a moja česť. A bola som pripravená byť tam, kde to je potrebné, v ktorúkoľvek dennú aj nočnú dobu.
Krikom rodič stráca rešpekt dieťaťa
"Mama" znamená, že som o štvrtej ráno sotva dokŕmila malú a uložila ju do postieľky a presne v tej chvíli môjho trojročného synčeka začala trápiť nočná mora ... "Mama" znamená, že žijem z kávy a z toho, čo deti nedojedli. "Mama" znamená, že sa celé týždne s manželom nemôžeme normálne v pokoji porozprávať. "Mama" znamená, že detské potreby staviam nad svoje, automaticky, bez premýšľania. "Mama" znamená, že ma bolí celé telo a moje srdce preteká láskou.
Viem s istotou, že príde deň, keď ma nebude potrebovať nikto. Moje deti sa rozbehnú na všetky strany a budú pohltené vlastným životom. A ja budem sedieť niekde v dome pre seniorov a pozorovať, ako vädne moje telo. Vtedy už ma nebude potrebovať nikto. Možno budem dokonca na oštaru.
Samozrejme, že ma budú navštevovať, ale moje ruky už nebudú ich azylom. A moje bozky už pre nich nebudú mať uzdravujúcu moc. A už nebudú žiadne malé topánočky, z ktorých bude treba utrieť blato. A nikomu nebudem uťahovať bezpečnostné pásy v aute. A rozprávku budem pred spaním čítať akurát tak sama sebe, pokojne sedemkrát za sebou. A nebudem už vďačná aj za tie najmenšie chvíľky oddychu. A nebudú žiadne ruksaky, ktoré bude treba večer chystať a potom zase vypratať, žiadne boxy sa desiatou. A som si istá, že moje srdce bude nariekať a túžiť, aby aspoň ešte raz, jedenkrát počulo tie tenké hlásky oznamujúce: „Mami, niekto ťa potrebuje!"
TIP: Odborníčka na výchovu radí ako byť dieťaťu lepším partnerom.
Po uvedomení si toho, čo „mama“ znamená, mi tie pokojné tiché kŕmenia o štvrtej ráno pripadajú prekrásne. Sedíme s maličkou samy v našej malej útulnej izbičke. Sedíme vo vlastnom levanduľovom hniezdočku. Len ja a moja maličká, všade u susedov je ešte tma a ticho. Len my vidíme bledý mesiac a tiene tancujúce po stenách. Len my dve, ona a ja počujeme nesmelý spev prvých ranných vtáčikov.
Potom sa spolu pritúlime pod prikrývkou a ja ju hladkám, aby opäť zaspala. Sú štyri ráno, som ospalá a unavená, ale to neprekáža, pretože ma potrebuje. Práve mňa. A zo všetkého najskôr ja zase potrebujem ju. Pretože zo mňa robí mamu. Príde čas, kedy bude spať tvrdo celú noc. Príde čas, kedy budem sedieť na kresle, nebudem nikoho držať v náručí a budem snívať o tých tichých nociach v izbe. O čase, kedy ma potrebovala a boli sme samy dve na celom svete.
Naozaj sa dokážem kochať tým, že ma niekto potrebuje? Niekedy ma to nepochybne vyčerpáva. Vysiľuje. Ale nekochám sa vyložene každou minútou. Viem, že je to aj povinnosť. Boh chcel, aby som bola matkou. A to je vec, o ktorú som sa usilovala dlho pred tým, než som ju vôbec pochopila.
Tri voľné dni strávené v intenzívnej blízkosti mňa a detí priviedli manžela k pocitom strachu a súcitu, s ktorými sa ma pýtal: „Takto je to vždy? Stále?“ Mal tým na mysli nekonečné: „Mami, mami, mami“, s ktorým sa na mňa miliónkrát denne deti obracali. „No áno", potvrdila som mu. „Je to tak každý deň. To je moja práca.“ Som nútená priznať, že to je vôbec tá najťažšia práca, ktorú som kedy vykonávala.
V minulom živote som bola manažérkou jednej z reštaurácií veľmi obľúbenej reštauračnej siete na Floride. V pamäti mi zostal jeden sobotňajší večer, keď som okolo 19.30 práve pomáhala pri vydávaní nekonečného prúdu tanierov, keď v tej chvíli vypadla elektrina. To však nebolo nič v porovnaní s tým, čo sa deje u nás doma o 17.00. A môžete mi veriť, že uspokojiť klientov na Južnej Floride je ďaleko ťažšie, než kdekoľvek inde. Napriek tomu však je to darčekové balenie čokolády proti mojim nespavým a energiou nabitým potomkom.
Kedysi som mávala čas. Pre seba. Teraz by bolo fajn nájsť chvíľku aspoň pre svoje nechty. Podprsenka mi nejako divne sedí. Fén myslím nefunguje, ale ani to neviem iste. Nikdy sa nesprchujem bez divákov. Začala som používať krém na očné viečka. Nikde už neoverujú moju totožnosť. To je dôkazom môjho materstva. Dôkazom, že ma niekto potrebuje. Práve teraz ma niekto stále potrebuje. Rovnako ako minulú noc ...
Tieto situácie pozná určite každá mama
O tretej ráno počujem capkanie malých nožičiek. Niekto ide ku mne do izby. Ležím potichu, sotva dýcham. Možno sa vráti k sebe do izby...
„Mamí!"
„Mamí!" Hlások je teraz trochu hlasnejší.
„Áno", hovorím šeptom. „Čo je?"
Na chvíľu sa odmlčí, oči sa mu lesknú v matnom svetle.
„Ľúbim ťa!"
A odišiel. Vrátil sa do svojej izby. Jeho slová však zostala visieť v nočnom vzduchu. Keby som sa ich mohla dotknúť a uchopiť ich, vzala by som ich a pritisla na srdce. Ten tichý hlások, ktorý zašepkal tie najkrajšia slová na svete. Ľúbim ťa. Úsmev mi rozšíril ústa a dýcham úplne potichu. Bojím sa, aby tá spomienka nezmizla. Znovu sa prepadám do spánku a slová môjho synčeka sa usadili v mojom srdci.
Raz z tohto malého chlapčeka bude dospelý muž. A už mi nebude šepkať také sladké slová v takej nemožnej hodine. Budem počuť len autá v diaľke a manželovo chrápanie. Budem môcť pokojne spať po celú noc a nebudú ma trápiť starosti o chorého synčeka alebo plač bábätka. To už budem mať len uložené v pamäti. Zostanú mi v pamäti tie roky, kedy ma potrebovali a bolo to tak vysiľujúce, ale bohužiaľ tak krátke.
Nesnívam o tom, ako "to raz bude všetko ľahšie". Pretože pravda je taká: Áno, možno to bude aj ľahšie, ale nič lepšie, než dnešok už nikdy nebude. Dnešok, kedy som usoplená a uslintaná od malých detí. Dnešok, kedy si vychutnávam objatia malých dlaní. Dnešok je dokonalý. "Raz" asi budem mať dokonalú pedikúru a sprchovať sa budem môcť aj celé hodiny. "Raz" si sama seba vrátim. Ale dnešok je čas, keď sa dávam iným, som uťahaná, ušpinená, ale ľúbia ma tak, že jednoducho musím za nimi ísť. Niekto ma potrebuje. Som MAMA.
Prečítajte si tiež:
Nádherné vyznanie pre každú mamičku
Dosiahnite prímerie pri súrodeneckých potýčkach
Desať prikázaní pre všetkých rodičov
