Ako poznačí deti rozvod rodičov?

Ako poznačí deti rozvod18.05.2014 |

V manželstve vám to neklape a vy rozmýšľate nad rozvodom? Ak máte deti, myslite pri tomto dôležitom rozhodnutí aj na ne.

Takmer každé druhé manželstvo na Slovensku končí rozvodom. Trochu desivá, no pravdivá štatistika. Tí, ktorí si pred pár rokmi sľubovali lásku až za hrob po čase zistia, že sa k sebe vlastne nehodia. Zostať s tyranom, gamblerom, klamárom či človekom, ktorý vás podvádza len preto, aby deti mali mamku aj ocka, samozrejme nemá zmysel. V takýchto prípadoch je určite aj pre potomkov rozvod lepšou voľbou. Medzi časté dôvody však patrí aj ochladnutie vzťahov a na tom sa možno oplatí zapracovať. Hlavne kvôli deťom, ktoré obidvoch rodičov ľúbia rovnako.

Čo hovoria na to, ako sa s rozvodom ratolesti vysporiadavajú odborníci a ako to vidí rozvedená matka?

Podľa vedcov má vážne problémy v dôsledku rozvodu rodičov len malé percento detí. Najviac ich postihuje v krátkodobom horizonte, ale výskumy naznačujú, že sa relatívne rýchlo dokážu zotaviť a prispôsobiť sa novej situácii. Podľa štúdie psychológa E. Mavisa Hetheringtona z University of Virginia, ktorá bola zverejnená v roku 2002, medzi krátkodobé negatívne vplyvy patrí najmä úzkosť , hnev , šok a nedôvera. Tieto reakcie sa zvyčajne eliminujú alebo úplne zmiznú do konca druhého roka od rozvodu. Dlhší čas trpí rozchodom rodičov iba málo detí.

Na väčšinu potomkov nemá v dlhodobom horizonte rozvod rodičov žiadny významný dopad. Sociológ Paul R. Amato s kolegami z Pennsylvania State University skúmali v roku 2001 možné účinky na deti niekoľko rokov po rozvode. Pri porovnaní detí z úplných a rozvedených rodín našli pri posudzovaní ich akademických úspechov, emocionálnych problémov, správania, delikvencie, sebaúcty a sociálnych vzťahov len veľmi malé rozdiely.

„Aj keď všetky takéto informácie by ma mali upokojiť, necítila som žiadnu úľavu,“ konštatuje po rokoch od rozvodu novinárka D.C. McAllister žijúca V Severnej Karolíne na východnom pobreží USA. „Viem, že náš rozvod po 11 rokoch manželstva naše dve deti poznačil. Zmizlo ich detstvo a tínedžerské roky mali zjazvené ranami, ktoré sa otvárali počas každej dovolenky, športového banketu či pri inej príležitosti,“ opisuje. „Uvedomovala som si to každý deň, keď som v očiach mojich detí videla tvrdosť a bolesť, ktorú som v nich ja nikdy nemala. Prežila som detstvo v pohodlí lásky rodičov. Je to dar, ktorý som ja svojim deťom nedala,“ hovorí úprimne.

McAllister je presvedčená, že aj napriek všetkým štúdiám a výskumom je rozvod pre deti zlý a ak existuje nádej na záchranu manželstva, treba ju využiť. Ako hovorí, pri „odovzdávaní“ detí otcovi na víkendy sa cítila ako keby obchodovali s tovarom na trhu. „Spomínam si veľmi dobre aj na dcérine nočné telefonáty, ktorú u otca rozbolelo brucho a chcela ísť domov,  no na druhej strane nechcela zraniť jeho city. Alebo keď bola doma a počula som ako exmanželovi šepká do telefónu, aby som to nepočula, aj keď mi nikdy neprekážalo, ak mu hovorila, že ho ľúbi a robili si spoločné plány,“ približuje realitu.

Milujúca matka sa dlho po rozvode nechcela stretávať s inými mužmi, aby deťom neublížila, no po čase si našla nového priateľa a zobrali sa. „Hlas môjho syna sa od hnevu triasol, keď som mu oznámila, že sa idem znovu vydávať. Pamätám si tiež na slzy v jeho očiach, keď mi po jednom z jeho futbalových zápasov povedal, že chcel ísť na pizzu s otcom, a nie so mnou, len ma nechcel naštvať, tak to neurobil. Doteraz cítim chlad  dcéry, keď mi oznámila, že už ju unavuje pred každým muzikálom, v ktorom účinkovala, riešiť kde budem sedieť ja a kde otec, aby sme neboli príliš blízko pri sebe,“ vracia sa k situáciám, ktoré ako rozvedená matka s deťmi zažívala. „Mohla by som pokračovať ďalej a ďalej  -  zlosť, výbuchy, strach alebo kedysi veľkorysé dieťa rozdávajúce lásku, ktoré sa uzavrelo do seba s pohľadom raneného zvieraťa. Toto sú skutočnosti rozvodu a žiadna štúdia to nedokáže zmeniť,“ zdôrazňuje.

Ako McAllister hovorí, deti sa učia s rozvodom vyrovnať, zažívajú aj pekné chvíle, smejú sa, no podľa nej zostanú kdesi vnútri navždy poznačené s jazvami na duši od tých, ktorí ich mali chrániť a byť im oporou. „Je to smutno ironické, že matka alebo otec, ktorí chránia deti pred toľkými nebezpečenstvami - pri prvých krokoch, škriabaní sa na stromy, prechádzaní cez cestu, pri plávaní či jazde na bicykli, im spôsobia väčšiu bolesť, než akú by cítili, keby napríklad z toho stromu spadli,“ konštatuje. „Rozvod je pre deti zlý. Je to bolesť, ktorá nikdy nekončí. Žiadne štúdie mi náladu nedvihnú a nedajú mi nádej, že to, čo som prežila a videla u mojich detí, bolo inak,“ dodáva.


Foto: wikimedia commons
Zdroj: thefederalist.com

Ďalšie články

Diskusia