Prečo sú rodičia schopní týrať alebo zabiť dieťa?
Zdroj: flickr.com
Týranie či dokonca vražda dieťaťa rodičmi je zriedkavé, no vždy vyvoláva to otázku: „Ako sa to mohlo stať?“ Rovnako smutné je nechať ubližovať mu iným človekom.
Väčšina rodičov by za svoje ratolesti položila život a snažia sa im vytvoriť tie najlepšie podmienky pre život, no bohužiaľ, stále sa nájdu deti, ktoré také šťastie nemajú a ich životy sú smutnými príbehmi, často krátkymi a s tragickým koncom. V súčasnosti u nás rezonuje prípad trojročnej Veroniky z Bratislavy, ktorú týral priateľ jej mamy.
Viete si predstaviť, že by niekto vášmu drobčekovi pravidelne ubližoval a vy by ste neboli ochotná vziať dieťa okamžite k doktorovi a násilníka udať? Veronika mala šťastie a snáď sa z fyzických aj psychických rán dostane, iné deti, ako napríklad päťročná Lucka z Bratislavy, ktorej mŕtve telíčko našli v roku 2012 v značnom rozklade v byte jej mamy a otčima, už šancu na iný život nedostala. Rovnako ani 23-mesačný Kristián z Nitry, ktorého rodičia od narodenia týrali a nakoniec podvyživený, podchladený a dobitý zomrel v roku 2010. Takýchto prípadov by sme mohli menovať viac, nie sú však o nič veselšie ani povzbudivejšie.
Na Slovensku je podľa odhadov týraných a zanedbávaných detí jedno až dve percentá, v skutočnosti je percento určite vyššie. Polícia ročne odhalí asi 50 prípadov, no reálne ich môže byť aj desaťnásobne viac. Keďže sa však zverstvá na deťoch najčastejšie odohrávajú za dverami príbytku, nikto sa o nich nedozvie. Medzi najčastejšie formy páchania domáceho násilia na deťoch patrí opakované fyzické a psychické týranie, nadávky a vyhrážanie. Dve tretiny týraných detí majú menej ako tri roky.
Rodičia deti týrajú a vraždia pre vlastné problémy
Podľa psychiatra Phillipa Resnicka, ktorý je spoluautorom Svetovej psychiatrickej štúdie z roku 2007, v ktorej experti skúmali dôvody zabíjania detí rodičmi, sú za tým väčšinou depresie, psychózy a samovražedné myšlienky. Resnick hovorí o piatich motívoch, pre ktoré rodičia, v tomto prípade konkrétne matky, dokážu zabiť vlastné dieťa:
. altruistický dôvod – matka verí, že to robí v najlepšom záujme potomka
. akútna psychóza – matka nemá na zabitie dieťaťa žiadny racionálny a zrozumiteľný dôvod, možno počuje vnútorné hlasy alebo niečo podobné
. týranie dieťaťa s fatálnymi následkami – cieľom matky nemusí byť smrť dieťaťa, skôr pohľad na jeho utrpenie, ktoré však často končí tragicky
. dieťa je nechcené – matka je presvedčená, že dieťa je prekážkou v jej živote
. pomsta cez dieťa – takéto vraždy sú veľmi vzácne. Uchýlia sa k nim matky, ktoré chcú cez násilnú smrť dieťaťa emocionálne zasiahnuť otca
Ak dokáže zabiť dieťa niekto, kto netrpí vážnymi samovražednými sklonmi, potom je vražedné správanie spojené s psychotickými poruchami alebo popôrodnými depresiami, človek v normálnom duševnom rozpoložení to podľa psychiatra nedokáže urobiť. Smutné je, že podľa výsledkov zahraničných štúdií až 63 percent všetkých zavraždených detí do veku do piatich rokov prichádza o život rukou jedného z rodičov, o niečo častejšie sú vrahmi otcovia ako matky. Hlavnými faktormi sú obvykle ekonomický stres rodín, sociálna izolácia, nezamestnanosť a psychiatrické poruchy. Nezanedbateľnými sú tiež problémy vo vzťahu rodičov či biologického rodiča a jeho partnera, drogová závislosť či alkoholizmus. Niektorým tragédiám by sa dalo predísť, ak by ľudia boli viac všímaví a nezatvárali oči. Vražda dieťaťa nie je v drvivej väčšine prípadov otázkou náhleho popudu, ale obvykle sa k tragédii schyľuje dlhší čas. Susedia, učitelia či lekári si bohužiaľ často nič nevšimnú alebo možno len nechcú všimnúť. Pri včasnom zásahu by pritom mohlo mať nevinné dieťa šancu na lepší život.
Ak ste sa vy ocitli v situácii, že otec, otčim, partner, matka, macocha, partnerka alebo ktokoľvek ubližuje dieťatku, neváhajte ani sekundu a zakročte. Taký človek vám za to nestojí a ak sa zdráhate opustiť ho, prípadne udať na polícii, lebo ste na ňom nejakým spôsobom závislá či závislý (citovo, finančne a pod.), verte, že všetko sa dá vyriešiť, no zdravie či nebodaj život vášmu dieťaťu už nikto nevráti. Ono na rozdiel od nás dospelých nemá možnosť slobodne sa rozhodnúť a často vôbec nechápe, čo sa okolo neho deje.
