Predčasne narodený syn jej ZMENIL život! Silný príbeh DANIELY MAŤUCHOVEJ: Priniesla na Slovensko NÁDEJ všetkým, ktorí si chcú ZLEPŠIŤ zrak
Zdroj: archív D.M
Daniela Maťuchová žila obyčajný život. Vyštudovala Ekonomickú Univerzitu, pracovala v daňovom sektore, neskôr sa jej narodila zdravá dcéra. Všetko sa to zmenilo v júli 2008, kedy sa jej predčasne narodil syn. Ako milujúca matka sa rozhodla bojovať za zdravie a šťastie svojho syna. Za hranicami Slovenska vyštudovala Batesovu metódu a pomáha ňou všetkým Slovákom, ktorí trpia problémami so zrakom. Vďaka svojmu príbehu sa tento rok ocitla aj medzi finalistkami Slovenka roka 2023.
Vyštudovali ste Ekonomickú Univerzitu, pracovali ste na daňovom úrade, neskôr aj na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici. Všetko sa to ale zmenilo v roku 2008, a to predčasným pôrodom vášho syna. Ako si spomínate na toto obdobie s odstupom času?
Ako na veľmi ťažké. Na takúto situáciu vás nepripraví žiadna príručka. Aj pri prvom zdravom bábätku som si ako mamička prvorodička musela zvyknúť na úplne novú situáciu a mnohé veci som sa učila doslova za pochodu. No pri dieťatku, ktoré príde na svet o tri mesiace skôr v malej nemocnici bez potrebného vybavenia, s poškodením mozgu kvôli nedostatku kyslíka, s obojstranným pneumothoraxom v dôsledku intubácie záchranármi a s množstvom ďalších postupne sa objavujúcich komplikácií, kedy vám nik nedokáže povedať, čo prinesie budúcnosť... V takej chvíli sa snažíte hlavne prežiť psychicky aj fyzicky a modlíte sa za zázrak.
Váš synček má od narodenia problémy so zrakom – ľavým okom reagoval len na svetlo, pravým ani toľko. Slovenskí lekári vám veľa možností na liečbu neponúkli. Časom ste však počuli o Batesovej metóde, ktorá u nás nebola dostupná. Aké boli začiatky zoznamovania sa s touto metódou?
O Batesovej metóde som vedela dávno predtým než sa mi narodil syn. Ja sama som približne dvadsať rokov nosila okuliare kvôli krátkozrakosti. Niekedy v deväťdesiatych rokoch minulého storočia som objavila knihu Prirodzené zlepšenie zraku od austrálskej autorky a učiteľky tejto metódy Janet Goodrich. Vtedy som skúsila robiť nejaké cvičenia, ale zrak som si nezlepšila. Muselo prejsť ďalších desať rokov, kým som opäť videla ostro. K Batesovej metóde som sa vrátila až po narodení syna, keď sa okrem iných problémov objavili aj problémy s očami.
Vo svojich štyridsiatich rokoch ste sa tak napriek rodinným povinnostiam a starostiam rozhodli pre štúdium na College of Vision Education vo Veľkej Británii. Aké bolo štúdium?
Náročné, ale zaujímavé. V priebehu roka som absolvovala štyri sedemdňové pobyty v Anglicku na College of Vision Education, kde sme každý deň od deviatej do dvadsiatej prvej mali prednášky a prax s reálnymi klientmi. Okrem toho sme dostávali domáce úlohy, ktoré sme vypracovávali medzi jednotlivými modulmi, vrátane čítania povinnej literatúry. Aj doma sme si museli nájsť dobrovoľníkov, s ktorými sme pracovali na zlepšení ich videnia. Títo dobrovoľníci chodievali ku nám domov, takže rodina sa mi musela v mnohých ohľadoch prispôsobovať. Nehovoriac o tom, že počas pobytov v zahraničí ležala celá domácnosť i starostlivosť o dve maličké deti na pleciach môjho manžela. Nebyť jeho podpory, nezvládla by som to.
V roku 2013 ste sa tak ako prvá Slovenka stala členom medzinárodnej asociácie učiteľov Batesovej metódy prirodzeného zlepšovania zraku. Ako pomohlo praktizovanie Batesovej metódy vášmu synovi?
Vzhľadom na to, že syn trpí detskou mozgovou obrnou, je ležiaci a nehovoriaci, zraková stimulácia bola v jeho prípade značne limitovaná. Jednotlivé aktivity som musela prispôsobiť jeho možnostiam. Napriek tomu sa nám podarilo dosiahnuť svetlocit v pravom oku a ľavé oko dokázalo reagovať na vzdialenosť približne troch metrov. Neskôr sa však rozvinul na pravom oku sivý zákal, ktorý lekári odmietli operovať z dôvodu iných poškodení oka. O niekoľko rokov sa objavil aj na ľavom oku. A tak som sa musela zmieriť s tým, že jeho videniu už nepomôžem.
O rok neskôr, v roku 2014, ste založili Centrum ProVitalis v Banskej Bystrici, teda prvé centrum zrakového vzdelávania Batesovej metódy na Slovensku, čím ste vlastne priniesli svetielko nádeje mnohým ľuďom so zrakovým problémom. Vnímate zo strany pacientov záujem o túto metódu?
Spočiatku bolo veľmi ťažké presadiť sa. Priniesla som na Slovensko metódu, ktorú poznal len málokto. Klientov bolo žalostne málo. Nepomohli ani opakované inzeráty, ľudia si ma zamieňali s očnou ambulanciou. Pochopila som, že potrebujem viac priestoru, než je malá plocha inzerátu v novinách, aby som mohla vysvetliť, čo vlastne ponúkam. Na veľké reklamné plochy som však nemala peniaze. Oslovila som teda niekoľko časopisov s ponukou článku, lenže ani to nebolo také jednoduché, ako som si myslela. Na uverejnenie môjho prvého článku som si musela počkať osemnásť mesiacov. Ako šiel čas, pribúdali články v časopisoch či na internetových portáloch, vystúpenia v rozhlase i televízii, príspevky na sociálnych sieťach aj na blogu. Myšlienka prirodzeného zlepšenia zraku sa začala šíriť medzi ľuďmi. Klienti dnes prichádzajú aj na základe odporúčania svojich známych alebo si ma jednoducho vygooglia. Dnes sa už na nedostatok klientov sťažovať nemôžem.
Ako prebieha návšteva vo vašom centre?
S klientom si dohodneme termín stretnutia. V ponuke mám aj online konzultácie, ale uprednostňujem osobné stretnutie. Úvodná lekcia zvyčajne trvá jednu alebo jeden a pol hodiny. Závisí to od problému a veku klienta. Pri malých deťoch sa snažím zmestiť do šesťdesiatich minút, aby to drobci vydržali. Na úvod sa zvyčajne s klientom rozprávame, aby som si vytvorila obraz o tom, ako oči používa, zisťujem, čo mohlo viesť k vzniku problému. Pozriem si lekársku správu, ak ju klient prinesie. Potom nasleduje testovanie. Nepoužívam prístroje, čiže získam len subjektívne merania. Ako človek vidí do diaľky, na blízko, či je prítomný astigmatizmus a podobne. Zisťujem aj to, ako obe oči spolupracujú. To je dôležité napríklad pri strabizme alebo tupozrakosti. Po testovaní nasleduje teoretická časť, kedy vysvetľujem podstatu metódy a predvediem samotné techniky a aktivity, ktoré si klient prakticky vyskúša. Naučené techniky potom praktizuje v domácom prostredí.
Napísali ste aj knihu s názvom Lepší zrak prirodzene – praktický sprievodca na ceste za lepším životom. Aký je obsah knihy?
Táto kniha je moja prvá, vyšla v roku 2017. Považujem ju za takú bibliu, kde čitateľ okrem teórie nájde aj postupy techník a aktivít pre konkrétny problém, vrátane farebných fotografií a príbehov mojich klientov. V tomto roku vyšla táto kniha v druhom vydaní.
Napísali ste aj Básničky pre zdravé očká. Ako táto kniha dokáže pomôcť deťom so zrakovým problémom?
Túto, v poradí tretiu knižku som napísala pre malé deti. Aktivity sú opísané formou básničiek, doplnené o nádherné plnofarebné celostranové ilustrácie, aby boli pre deti atraktívne a aby ich motivovali k aktivitám. Tie sa dajú robiť formou hry. Druhá časť knihy je venovaná rodičom a učiteľom. Obsahuje presné postupy, ako jednotlivé aktivity vykonávať. Knižka môže slúžiť v rámci prevencie, ale aj v prípade už vzniknutých zrakových problémov ako je krátkozrakosť, ďalekozrakosť a podobne. Obsahuje relaxačné i stimulačné techniky a aktivity na zlepšenie spolupráce oboch očí. Súčasťou knihy sú aj priraďovacie a spájacie kartičky.
Vďaka vašim zásluhám pre našu krajinu ste boli tento rok dokonca medzi finalistkami Slovenka roka 2023. Aké to bolo?
Bolo to príjemné prekvapenie. Nominovala ma jedna moja klientka v kategórii biznis a manažment. Veľmi som neverila, že by nominačná komisia nomináciu schválila. Predsa len, moja firma je jednoosobová, bez zamestnancov, čiže o nejakom veľkom biznise nemôže byť ani reči. Myslím, že to, čo členov komisie zaujalo a čo ma nakoniec posunulo do finále, bol práve môj osobný príbeh.
Ako sa darí vášmu synčekovi dnes?
V júli oslávil pätnáste narodeniny. Napriek tínedžerskému veku je stále na úrovni bábätka. Nechodí, nesedí a nerozpráva. Jeho zrak je vážne poškodený. Manipulácia s ním je náročná. Napriek všetkému je to šťastné milované dieťa. Dokáže sa tešiť a smiať ako ktorékoľvek zdravé dieťa. Aj keď je život s takýmto dieťaťom ťažký a celá rodina sa musí prispôsobovať jeho potrebám, život bez neho si už neviem predstaviť. Keby tu nebol, zrejme by som stále bola zamestnaná v štátnej správe. Rozhodne by som nerobila to, čo robím. Som vďačná za to, že môžem robiť prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Beriem to tak, že všetko je tak, ako má byť.
