Myslíte, že vaše dieťa potrebuje strojček? Nedajte sa oklamať!
Zdroj: gettyimages.com
Dáta potvrdzujú, že čím ďalej, tým viac kašleme na preventívne zubné prehliadky. Výsledkom je okrem iného vysoký počet čeľustno-ortopedických anomálií, pre ktoré trpia najmä deti.
Slovenská ortodontická spoločnosť (SOS) odhaduje, že liečbu u čeľustného ortopéda potrebuje približne 30% detí, no lieči sa približne len 6%. Detaily štatistiky čeľustno-ortopedických výkonov síce chýbajú, no podľa Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2020 predstavovali 7,3 percenta zubnolekárskach výkonov.
SOS upozorňuje, že tieto dáta ani zďaleka nereflektujú skutočnú potrebu liečby, najmä u detí. Hoci preventívna prehliadka u čeľustného ortopéda nie je povinná tak ako v prípade zubára, existuje medzi nimi úzka súvislosť. „V drvivej väčšine prípadov prichádzajú k čeľustnému ortopédovi deti práve na základe odporúčania zubného lekára. Ten by mal už od troch rokov dieťaťa sledovať, či má zuby v správnom čase na správnom mieste. Aj preto môže v niektorých prípadoch poslať k čeľustnému ortopédovi už 4 až 6-ročné dieťa, spravidla tak robia vo veku 7 až 8 rokov. Teenagerský vek je už naozaj zlomovým obdobím, kedy sa naše možnosti liečby začínajú vzhľadom na ukončený vývoj trvalého chrupu komplikovať,“ hovorí prezident SOS Marián Sabo. Problém vidí najmä v tom, že rodičia s deťmi nechodia na preventívne prehliadky, zubári tak nezachytia problémy a detí s čeľustno-ortopedickými anomáliami rastie.
„Nie preto, že by mali krivý jeden zub, ale systém fungovania zhryzu, chrupu, kĺbov a kostí je u nich tak vážne porušený, že zo zdravotných dôvodov potrebujú strojček," zdôrazňuje. Ako pripomína, keď sa deti dostanú k zubárom, tí zachytia 80 % detí a odošlú ich k špecialistom. Aj to je dôvod, prečo by deti určite mali k zubárom na preventívne prehliadky chodiť.
Nezanedbateľnú úlohu zohráva aj sebavedomie detí. Štúdia zistila, že v súčasnej dobe sociálnych sietí si už 12-ročné deti uvedomujú, ako ich výzor vplýva na okolie. Až štvrtina z nich sa stretla pre nedokonalý chrup s výsmechom v kolektívne spolužiakov a 43 % priznalo, že si u iných všimli, keď majú s chrupom problémy.
„Strojčeky majú negatívny nádych, lebo si ich ľudia predstavujú ako želiezka vyrovnávajúce zuby. Dnes je to už ale úplne iné, od keramických zámkov cez dlahové aparáty sa z tohto vonkajšieho prostredia presunuli smerom dovnútra, aby boli čo najmenej vidieť a boli čo najpohodlnejšie,“ opisuje Sabo súčasnú realitu so strojčekmi. Upozorňuje však na nový nie práve najlepší trend, keď lekári predstavujú pacientom plány urobené na počítači. „Nie je to celkom dobré, lebo ako sa hovorí, že papier znesie všetko, tak počítač toho znesie ešte viac. Dieťa ako pacient nevidí ako sa tie zuby hýbu v rámci kosti, počítač nevie aká je situácia v ďasnách,“ upozornil. Kým simulácia vyrovná všetky zuby krásne a pacient má pocit, že stačí nasadiť strojček alebo dlahy, len odborník, teda čeľustný ortopéd vidí, že napríklad pred zubami nie je dostatok kostí a nemôžu sa vyrovnávať bez toho, aby sa tam vyrobilo miesto a podobne. Výsledkom môžu byť kývajúce sa zuby, stiahnuté ďasná či trčiace krčky. „To je dôsledok toho, že to nebolo poriadne naplánované a plánuje sa digitálne bez veľkých skúseností s klinickým a medicínskych priebehom. Úsmev je viac než to, čo vidíme, než len rovné zuby,“ pripomína prezident SOS. Samotný žuvací systém totiž vplýva, len čo sa týka svalov, na viac ako 20 druhov svalov. Čeľustná otopédia je komplexnejší problém ako len že si nechám vyrovnať predné štyri zuby,“ doplnil.
Odborníci upozorňujú, aby ste sa nedali oklamať a nehľadali si „odborníkov“, ktorí vám nasľubujú hory-doly za malé peniaze a ponúkajú rýchle riešenia. Čeľustných ortopédov je na Slovensku dosť, aj keď Sabo pripúšťa, že sú regionálne disproporcie. Pomôcť s rozšírením povedomia o dôležitosti starostlivosti o túto časť nášho zdravia chce aj dlhodobá komunikačná kampaň Viac než strojček, ktorú SOS spúšťa. Jej cieľom je zvýšiť informovanosť laickej verejnosti o význame prevencie a zároveň poskytnúť praktický návod na to, kde a s kým konzultovať ortodontickú liečbu detí aj dospelých. Podľa Saba situáciu komplikuje aj fakt, že pozornosť ľudí sa začína nebezpečne redukovať na estetickú stránku problému. „Úplne absentuje povedomie že ´pekné zuby´sú v prvom rade zdravé, správne pestované a funkčné zuby aj čeľuste." Ako pripomenul, na dosiahnutie spomínaného pekného úsmevu musí často spolupracovať celý tím – okrem zubného lekára a čeľustného ortopéda aj chirurg, ORL špecialista či logopéd. „Aj preto je dôležité bojovať proti skresleným instagramovým predstavám o účele a priebehu čeľustno-ortopedickej liečby a zároveň pacientom zjednodušiť prístup ku kompetentným špecialistom,“ dodal. Na návštevu čeľustného ortopéda s dieťaťom nepotrebujú rodičia výmenný lístok.
Pred tým, než sa rozhodnete pre čeľustného ortopéda, nie je na škodu overiť si, či má certifikát. Mal by tiež mať podpísanú zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Tie časť nákladov, ktoré nie sú práve najnižšie, preplácajú.
Trojročné špecializačné štúdium v odbore čeľustná ortopédia ukončí ročne u nás 8 až 10 zubných lekárov, vysvetľuje vedúca Katedry čeľustnej ortopédie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Simona Dianišková. Titul možno získať u nás iba na dvoch univerzitách, v Košiciach a v Bratislave. Trojročnému špecializačnému štúdiu predchádza šesťročné štúdium, takže po absolvovaní deviatich rokov štúdia sú dokonale pripravení a pacienti nemusia mať obavy, že by neboli kvalitne ošetrení. Ako odborníci pripomínajú, nasadenie strojčeka nie je jednorazová záležitosť, ide o dva až tri roky celkom intenzívneho kontaktu, preto je vemi dôležité vybrať si kvalitného čeľustného ortopéda, ktorému budete vy aj vaše dieťa dôverovať.
