Takto najlepšie zahrejete premrznuté dieťa
Prvý z troch jarných prázdninových týždňov sa začal a mnohí školáci i predškoláci ich strávia v lyžiarskych strediskách, kde je oproti „dolňákom“ riadna zima a tak raz-dva premrznú.
Ak bolo v chladnom až mrazivom počasí dieťa príliš dlho vonku a je uzimené, po príchode domov ho prezlečte a presuňte do tepla. Zabaľte ho do deky a postupne mu zahrievajte studené časti tela. Úľavou preňho je, ak si dá ruky alebo nohy do teplých dlaní rodiča. Omrzliny najľahšieho stupňa môžete trieť a prekrviť. Ruky a nohy mu pomaly namáčajte vo vode teplej 35 až 42 stupňov a opatrne osušte.
Oblečte ho správne
- priamo na telo oblečte dieťaťu jemnú bavlnenú bielizeň, potom odev z flísu, najvrchnejšia vrstva má byť vlnená. Na ňu oblečte bundu.
- v studenom a mrazivom počasí nezabudnite dať dieťaťu čiapku primeranej hrúbky a teplé rukavice. Jeden pár majte do zásoby pre prípad, že sa premočia. Efektívne je tiež nosiť do zásoby aspoň jedny ponožky.
Hodiny vonku rozdeľte
Dieťa od 3 do 6 rokov by malo tráviť na čerstvom vzduchu optimálne dve hodiny dopoludnia a dve popoludní za každého počasia. Výnimkou sú silné mrazy pod -10o C.
Najvhodnejšie je rozdeliť si čas strávený vonku na dve hodiny dopoludnia a dve popoludní.
TIP - Manuál prvej pomoci pri úrazoch: Toto sa vám zíde!
Športom ku zdraviu, oči však majte na stopkách
Šport patrí k najlepším možnostiam ako využiť voľné dni, no rodičia by nemali podceniť riziko úrazov, ktoré pri ňom môžu vzniknú. Ak beriete dieťa prvýkrát na lyžovačku, najprv ho oboznámte s terénom a upozornite na kritické miesta, výcvik zverte do rúk inštruktorovi s odbornými skúsenosťami.
,,Pre predškolákov je typická rozptýlená pozornosť a menšia pohybová obratnosť, čo zvyšuje riziko poranenia. U starších detí, resp. adolescentov sa koordinácia pohybov mení keď rýchlo rastú a vzniká dočasná disproporcia medzi končatinami a trupom. Zjednodušene povedané, sú ,,samá ruka, samá noha“ a sú neobratnejší. Preto je veľmi dôležité vybrať dieťaťu správny šport,“ upozorňuje docentka Jana Hamade z Úradu verejného zdravotníctva SR.
,,Pri lyžovaní, snoubordingu, ale aj na korčuliarskej ploche musia mať deti do pätnásť rokov na hlave prilbu, dokáže zabrániť až 85 percentám poranení hlavy. Nešetrite ani na kvalitných chráničoch končatín, malé deti majú ťažisko tela výrazne nižšie ako dospelí, preto ľahšie strácajú rovnováhu a častejšie padajú. Zľadovatené plochy na svahu tomu môžu pomôcť, “ pripomína. Na prevenciu sa oplatí podľa nej myslieť aj pri sánkovaní. ,,Vhodnejšie sú plytšie svahy, s menším sklonom a sánky musia mať operadlo,“ radí.
Deti často v zápale hry a radosti najprv konajú a až potom premýšľajú. ,,Vždy je dôležité vedieť, akú aktivitu a kde budú deti vykonávať, aj kto zodpovedný bude na ne dohliadať. Ochranné pomôcky pri športe nemajú deti vnímať ako výmysel rodičov a pri prvej príležitosti ich odložiť len preto, že kamarát ich nechce,“ hovorí doktorka Hamade.
Proti úrazom pomáha pohyb aj výživa
Medzi pravidelným cvičením a menším výskytom úrazov existuje spojitosť. „Deti, ktoré pravidelne športujú sú obratnejšie, nepadajú tak často, zvládnu vybalansovať rôzne rizikové situácie. Súčasne bývajú väčšinou aktívne, takže aj ich svalovo-kostrový systém je výkonnejší, silnejší a menej zraniteľný. Skôr dodržiavajú zásady správnej výživy a majú dostatočné zavápnenie kostí, ktoré sú pevnejšie,“ prízvukuje odborníčka.
Prečítajte si tiež:
Omŕzajúce prsty: Ako možno najúčinnejšie pomôcť?
Sprievodca pádmi bábätiek pre rodičov
