Snowboardovanie je na Slovensku DRAHÝ šport: NESKUTOČNÉ, koľko nás stála hodina na svahu!

Zdroj: Marcela Beňová
Čo všetko zvážiť pri výbere zimného športu? Okrem dostupnosti lyžiarskych stredísk aj to, či ste ochotný sa každý víkend motať kade - tade za snehom. A samozrejme, vlastné financie. Pri školopovinných deťoch v paneláku nemá rodič veľmi na výber a musí hľadať spôsob, ako im vyplniť januárové soboty.
Kým boli deti menšie, využívali sme mestské klzisko, kde sa naučili celkom dobre korčuľovať. Hoci treba povedať, že takýto nadštandard má len málo slovenských miest a kamarátky z iných častí Slovenska mi neraz závideli možnosť stráviť nedeľné poobedie na mestskom klzisku. Ako deti rástli, chceli sme ich viac podporiť v pohybe, a preto sme vyberali medzi lyžovaním a snowboardom. Keďže lyžiarsky kurz majú školáci v škole, vybrali sme si snowboard.
Kúpa alebo požičanie?
Kúpa alebo požičanie, to je večná hamletovská otázka zimného športového vybavenia. Keď si kliknete na internet, nájdete v ponuke veľa snowboardov za nie takú strašnú cenu. Dajte si však pozor. Pokiaľ je snowboard podozrivo lacný, skoro určite bude bez viazania, ktoré vám samotné spraví cenu naviac. K tomu si započítajte aj topánky, ktoré nie sú najlacnejšie, prilbu, okuliare a zimné oblečenie.
Zdroj: Marcela Beňová
Minimálne sám snowboard sa dá požičať, naviac ho nemusíte skladovať v pivnici a zakopávať oň počas celého roka. Kúpiť snowboard sa určite neoplatí, ak máte deti, ktoré rastú doslova zo dňa na deň, alebo nemáte doma väčšiu grupu, ktorá by si tento športový vynález mohla podediť. Dĺžku snowboardu je pomerne dôležitá vec. Správne by mal dieťaťu siahať po bradu, aby sa mu dobre jazdilo.
Na druhej strane snowboardov je v požičovniach menej ako lyží, a je dosť možné, že na vás v plnej sezóne nevyjde rad. Existuje aj alternatíva zapožičania snowboardu na celú sezónu, to však neponúka každá požičovňa. My sme sa nakoniec rozhodli investovať do vlastných snowboardov a šli sme cez overenú predajňu. Aj tak to nebola lacná kúpa a dva priemerne kvalitné snowboardy aj s viazaním vyšli na 600 eur. Topánky sme zabezpečili správnou slovenskou cestou. Jedny sú zdedené a druhé darované po kolegyniných deťoch.
Investovať do inštruktora?
Pokiaľ nie ste excelentný snowboardista a trpezlivý pedagóg k tomu, pár slov k učeniu malých športovcov. Sú dva tipy rodičov. Tí, ktorí stoja na svahu, pot im tečia po chrbáte a komandujú deti, a tí druhí. Tí stoja v rade na varené víno a ich deti má na starosti inštruktor. Vzhľadom na nedostatok snowboardových zručností som si vybrala druhú možnosť. A dobre som urobila.
Zdroj: Marcela Beňová
Snowboard nie je šport založený na prirodzenom pohybe, to ani náhodou. Nepochybíte, ak ich zveríte do rúk profíka. Cena jednej hodiny sa v našom prípade (v menšom lyžiarskom stredisku na strednom Slovensku) pohybovala v pomerne dobrej cene. Výučba jedného dieťaťa na hodinu stála 20 eur. Dve deti na dve hodiny vyšli 80 eur. K tomu ešte dva jednosmerné lístky na lanovku. Na oplátku sme dostali zľava na kúpu detského trička s medveďom na snowboarde, ktorú sme sa rozhodli nevyužiť.
Čo sa intenzity týka, na prvý raz je hodina málo, dve zasa veľa. Moje vydržali na prvýkrát necelú hodinu a pol aj so státím v rade na lanovku, a mali dosť. Taký čas sa však zaplatiť nedá. Pripraviť sa musíte aj na to, že s inštruktorom odmietne odísť (videli sme na vlastné oči), takže hodinu budete musieť po chvíli zrušiť.
V každom prípade aj za tú hodinku a pol sa deti naučili obstojne jazdiť na hrane (termín, ktorý použila inštruktorka a ja sa tvárim, že rozumiem), samé nasadli na lanovku a vedia, ako zastaviť. Dá sa povedať, že pochopili obecné základy. Dokonca sa naučili aj takú maličkosť, ako niesť snowboard bez toho, aby zvalcovali ostatných spolulyžiarov. To všetko sú veci, ktoré by som mnou mohli pilovať celú sezónu, a nikam by sme sa nedostali.
Už vie dieťa stáť na snowboarde? Teraz začína skutočné investovanie
Veľkým plusom inštruktora je, že dokáže deti motivovať už len tým, že je milý a prirodzene cool. To rodič, ktorý v pote tváre zaparkuje na zľadovatelom parkovisku, dá celú výplatu za rodinný lístok na lanovku a hodinu naťahuje lyžiarku na mokrú ponožku, jednoducho nie je.
Zdroj: Marcela Beňová
Deti prídu s novým zážitkom, spokojné a unavené. Dokonca aj moja dcéra, ktorá nebola ťažko snowboardový typ, povedala, že to bolo fajn. Na druhej strane viem, že nás túto zimu čaká výlet s inštruktorom ešte aspoň dvakrát, a že po prvotnej investícii je dobré začať chodiť na svah pravidelne. A práve na tom, ako často ste ochotní absolvovať toto celé znova, záleží, či sa vám do snowboardu oplatí ísť. Športu zdar!