S deťmi na cestách: NESKUTOČNÉ, čo sa im stalo! Vlak do Banskej Štiavnice je len pre DOBRODRUHOV
Ísť vlakom s deťmi do Štiavnice som si priala od čias, keď som túto cestu absolvovala ako vysokoškoláčka s kamarátmi v rámci jednej chatovačky. Bola to slušná chata o čaji a turistike, preto si tak dobre pamätám aj cestu vlakom po Trati mládeže. Jeden z mojich spolužiakov mal totiž dedka, ktorý sa tejto povestnej komunistickej výstavby zúčastnil. Zdalo sa m teda milé ukázať deťom, že aj takto sa dá dostať do údajne najromantickejšieho mesta na Slovensku.
Trať mládeže je vlastne jednokoľajovka zo obce Hronská Dúbrava do Banskej Štiavnice so štyrmi zastávkami. Vlak je v skutočnosti len jeden malý vozeň, v ktorom sme sa ráno ocitli piati cestujúci.
Vlaková doprava do Štiavnice rozhodne nie je najlepšia
Mimochodom, nejde o žiadny pravidelný spoj, tento vláčik funguje už len cez sviatky a víkendy pre podobne ladených turistov. Ani tu však slovenské železnice nesklamali a spoj meškal. Do Štiavnice sme teda dorazili o hodinu neskôr. V každom prípade, cesta bola prekrásna, viedla jesenným lesom a cez malé dedinky. Vláčik ťahal s veľkými ťažkosťami a bolo zrejmé, že má dosť.
Pani revízorka milo poznamenala, že v zimnom období sa vlaku funguje ťažšie, našťastie sa vraj hádam nikam neponáhľame. O vlaky v Štiavnici veľký záujem nebude. Prečo, to pochopíte, keď vystúpite na vlakovej stanici. Ťažký návrat tak tridsať rokov späť, naviac cesta do mesta peši s dvoma deťmi zabrala dobrú polhodinu.
Okolie železničnej stanice nasvedčovalo tomu, že hoci turistický ruch v Štiavnici prekvitá, iným sektorom sa tu zrejme nedarí. Cestu sme si poctivo vyšľapali, hoci chýbali orientačné tabule a nebolo sa koho spýtať. Mimo turistických trás sme nestretli ani túlavú mačku.
Čo si pozrieť v Štiavnici? Je toho dosť a nie je to ani drahé
Štiavnica je historické mesto, svojho času dokonca veľkomesto, kde žili niekoľko desiatok tisíc obyvateľov. Dnes už je skôr turistickou destináciou a na jej okolí je vidieť. Centrum mesta tvoria prakticky len hotely, kaviarne, reštaurácie a turistické atrakcie. Keďže nebývame ďaleko, väčšinu z nich poznáme, a tak viem ponúknuť krátke zhodnotenie.
Kedysi by som vás poslala rovno do Banky lásky, tá žiaľ zahorela až príliš, a momentálne sa ju tvorcovia snažia vzkriesiť z popola. Pohľad na múry je smutný, a ja tomuto projektu prajem veľa šťastia. Ako rodina s deťmi, skúsený turista či nepripravený návštevník však máte k dispozícii aj ďalšie zaujímavejšie či menej zaujímavé atrakcie. My máme za sebou tieto a hodnotenie je matky s dvomi deťmi je teda vysoko subjektívne.
Starý a nový hrad
Nový hrad proste potrebujete mať na fotke, prečo by ste inak chodili do Štiavnice? Vnútri je výstava na tému tureckých výprav, ktoré síce Štiavnicu nepokorili, ale zato potrápili. Výstava sa nemení, ale len kvôli nej sem ísť nemusíte. Neurazí, nezaujme. Starý hrad má suverénne najkrajšiu vyhliadku na mesto, výstava je celkom pekná. Videli sme dokonca miestnosť s historickými hodinami, ktoré by ste tam naozaj nečakali. Vstupné nízke.
Drevený Betlehem
Keby ste si mali v Štiavnici pozrieť jedinú vec (a nebola by to Banka lásky), tak toto. Drevený Betlehem je unikát a zachytávame nielen narodenie Ježiška, ale aj výjavy z histórie a tradícií Štiavnice. Vstupné je symbolické. Ako novinku sme hneď oproti vstupu k Betlehemu našli vystavený model mesta, kde má ateliér aj autor oboch krásnych diel, inak veľmi skromný a milý pán. Deťom sa najviac páčil jeho psík a z celej Štiavnice si domov najkrajšiu spomienku odniesli práve naňho.
Botanická záhrada
O ulicu vyššie nad centrom mesta sme našli krásnu botanickú záhradu. Na jeseň je ešte krajšia ako v lete a neskutočne fotogenická. Záhrada je súčasťou areálu stredných škôl a vstup do enj je voľný. Stará pravda, že najlepšie veci bývajú zadarmo.
Banské múzeum
Tu bola dcéra na výlete a ohodnotilo ho ako veľmi dobré. Budeme jej teda veriť.
Expozícia cesta v čase
Tu sme boli pred rokom a ja veľmi oceňujem množstvo interaktívnych prvkov a vzdelávací potenciál. Už menej cenu, bolo to teda pomerne drahé. Rodina s deťmi nemá zľavu a platia aj malí návštevníci.
Morový stĺp na Trojičnom námestí
Taká povinná zastávka pre začiatočníkov.
Kostol sv. Kataríny (priamo na námestí)
Bola som tam len raz, keď bol otvorený, a je naozaj krásny. Hodný Banskej Štiavnice.
Kalvária
Nenáročná prechádzka dominantou mesta vás presvedí o tom, že ľudia sú dobrí a vedia oceniť hodnotné veci. Kalváriu zachránila (ako pár iných vecí v Štiavnici) aktivita jedného pána, ktorý na ňu zháňa financie a postupne ju kriesi k životu. Zadarmo, ale niekde viete hodiť aj dobrovoľný príspevok.
Čo sa ďalších atrakcií týka, galérie sme vynechali a pri ďalšej návšteve plánujeme ešte štôlňu Glanzenberg, ktorá má veľmi dobré recenzie. Niektoré dobré veci ako napríklad Terra Permonia, tvorivé dielne pre deti, už zatvorili, čo je podľa mňa obrovská škoda. V Štiavnici a v okolí je toho dosť na návštevu, ale my sme sa rozhodli túlať v meste. Z mesta citeľne ubudlo zaľúbených lavičiek s postavičkami na počesť Maríny a Sládkoviča, no pribudlo kaviarní.
Všade samá kaviareň a všetky plné
Neviem, či sa mi to len zdá, ale boli všade a všetky plné. My sme hneď na začiatku prepadli Divnú pani. Kto bol v Štiavnici a nebol u Divnej pani, akoby odišiel bez magnetky. Musí sa sem vrátiť! Krásna kaviareň v európskom štýle s milou obsluhou a atmosférou.
Deti som tentokrát presvedčila, aby odolali vyhadzovaniu mojich ťažko zarobených peňazí na somarinky, čo stratia cestou a skončili sme v antikvariáte. Tu si každá našla svoju knižku a šli sme na ďalšiu kávu. Pokiaľ ide o reštaurácie, sklamem vás. Zakaždým, keď sme v Štiavnici, chodíme do jedinej - k Svätej Barborke na námestí, kde sedíme v presklenej časti. Rodinná tradícia musí byť. Priamo v dvore reštaurácie máte dokonca možnosť vidieť vstup do štôlne Barbora, ktorú majitelia pre turistov nasvietili.
Cestu na vlak sme zvládli za trochu dramatických okolností. Fučal silný vietor, bola tma, dva razy som udala zlý smer a mýlili ma chýbajúce chodníky (a žiadne značky). Našťastie ma moja mladšia dcéra dvakrát poopravila, kam máme ísť, inak by sme boli v Štiavnici možno aj spali.
Vláčik bol cestou naspäť plný unavených, premrznutých a spiacich turistov. Pre večerný prípoj domov sme sa nakoniec previezli do Zvolena, kde sme čakanie na spoj strávili sobotným nákupom v Lidli. Tam nakoniec končia cesty každého slovenského turistu.
