POVINNÉ čitanie pre rodičov: Ako reagovať na detské negatívne emócie?
Zdroj: gettyimages.com
Každý rodič sa skôr alebo neskôr stretne s hnevom či vzdorom u svojho dieťaťa. Niekedy poriadne ani nevie, ako by mal v danej situácii reagovať. S veľmi detailným postupom prichádza pediatrička MUDr. Mirka Moravčiková. Jej rady môžu rodičom veľmi pomôcť.
Výchova dieťaťa je niekedy náročná. Rodičia pri hneve alebo vzdore niekedy rýchlo nevedia, ako by mali zareagovať. Deti, rovnako ako aj dospelí, majú pritom právo na túto bežnú emóciu. Dôležité je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať a reagovať. Toto ho musí rodič naučiť.
Svoj hnev by dieťa nemalo potláčať alebo sa zaň hanbiť. Rodič by nemal dieťaťu ukazovať, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, ale má ho naučiť túto emóciu rozpoznávať a následne ju vhodne spracovať.
Pediatrička MUDr. Miroslava Moravčíková každému rodičovi odporúča vnímať tieto dve veci:
"A./ hnev je niečo, čo je prirodzené a každý má nárok sa hnevať, byť smutný, s niečím nesúhlasiť
B./ zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Ak on sám nedokáže ovládnuť svoje emócie a v návale hnevu kričí, slovne napáda alebo nebodaj fyzicky ublíži svojmu dieťaťu, ako môže očakávať od svojho, ešte malého dieťaťa, že ono dokáže mať svoj hnev pod kontrolou? Dieťa len zrkadlí správanie rodiča."
Ako by mala vyzerať reakcia rodiča?
Vhodná reakcia by sa podľa doktorky dala zhrnúť do štyroch základných bodov:
- ticho a pozorne dieťa počuvame s dôkazom dôvery, rešpektu a lásky;
- nehodnotíme;
- nezľahčujeme situáciu;
- nedávame rady.
Nevhodné je použiť vety typu: „ reveš ako malé decko“; „veď sa nič také hrozné nestalo“; „ to predsa nemôže tak bolieť“; „ nepreháňaj“či „ nič si z toho nerob“.
Negatívne emócie by dieťa nemalo potlačiť, pretože sa stane necitlivé aj k emóciam ostatných ľudí. Môže si o sebe začať utvárať negatívny sebeobraz, pretože rodič popiera to, čo ono cíti. Dieťa sa môže cítiť byť rodičom nepochopené a uzavrie sa do seba.
Dôležité je takéto emócie akceptovať. Na dieťa môžeme reagovať slovami ako "chápem, že ťa to nahnevalo“; „ viem, že si z toho smutný“ či " vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťaťu ukazujeme, "že ho beriete vážne a jeho problémy sú rovnako dôležité pre vás ako pre neho," dopĺňa pediatrička.
"Dôležité je, aby rodič sakceptoval emócie a prežívanie u dieťaťa, ale zároveň, aby neakceptoval nevhodné správanie u dieťaťa ( dieťa má právo sa hnevať, ale nebude nikoho slovne ani fyzicky napádať)." Pediatrička zároveň dodáva, že rodič má ísť dieťaťu pri zvládaní negatívnych emócií príkladom.
