Separačná úzkosť u dieťaťa: Tipy, ako si s ňou poradiť
Zdroj: gettyimages.com
Stretne sa s tým snáď každý rodič. V určitom období vývoja si bábätko uvedomí, že nie je s mamou jedna osoba a bráni sa odlúčeniu. Je to úplne prirodzené.
Separačná úzkosť je normálna emocionálna fáza vývoja, ktorá začína vtedy, keď deti začínajú chápať, že ľudia a veci existujú, aj keď ich nevidia. V určitých etapách väčšina batoliat pociťuje skutočne úzkosť a sú nahnevané, že musia byť od rodičov odlúčené. Dávajú to najavo plačom, nervozitou a vzdorom. Je to úplne prirodzené – bezbranné dieťatko sa sebe vlastným spôsobom rozčuľuje nad tým, že osoba, ktorá sa oňho stará a chráni ho, zrazu odchádza.
Kým v západných krajinách je tendencia zdôrazňovať autonómiu od útleho detstva, v mnohých kultúrach sú deti do jedného roka len výnimočne oddelené od mamy. Bez ohľadu na dôvody, prečo nechávate drobčeka určitý čas bez vašej prítomnosti, je to frustrujúce tak pre vás, ako aj pre dieťatko. Dobrou správou je, že separačná úzkosť pominie a vy môžete podniknúť zopár krokov, aby ste to lepšie zvládali. A popritom si vychutnávajte sladký pocit, že ste pre svoje dieťa číslo jedna. Vždy to tak nebude.
Kedy separačná úzkosť prichádza?
So separačnou úzkosťou sa najčastejšie stretávame u detí vo veku šiestich až siedmich mesiacov života, ale kríza obvykle vrcholí v období medzi 10 až 18 mesiacmi. Najčastejšie sa objaví vtedy, keď dieťa musíte na istý čas opustiť a necháte ho s niekým iným. Mnohí rodičia sa stretávajú s nočnou úzkosťou, keď bábätko spinká vo svojej postieľke. Okolo dvoch rokov by však mala úzkosť pominúť alebo je ju možné aspoň jednoduchšie zvládnuť.
Ako môžeme deťom pomôcť?
- 1. Minimalizujte separáciu na čo najnižšiu možnú mieru a ak si to môžete dovoliť, vždy, keď cítite, že má bábätko obavy, zoberte ho so sebou. Týmto spôsobom prekonáte obdobie strachu z odlúčenia najpohodlnejšie.
- 2. Ak nemáte možnosť byť s dieťatkom čo najviac, nechávajte ho čo najčastejšie s ľuďmi, ktorých pozná – s otcom, starými rodičmi, vašimi súrodencami alebo blízkymi kamarátkami. Drobček síce bude pravdepodobne protestovať, no obklopený blízkymi tvárami sa situácii ľahšie prispôsobí.
- 3. Keď nemáte možnosť nechávať bábätko s blízkymi ľuďmi a musíte sa spoľahnúť na opatrovateľku, zoznámte ich. Dajte si tú námahu a dajte mu šancu spoznať sa s novou „tetou“ za vašej prítomnosti. Nechajte ich spolu, no stále sa motajte okolo, aby vás bábätko videlo.
Ako pripraviť dieťatko na odlúčenie?
Rovnako ako pri každej zmene, umožnite dieťatku zvyknúť si na novú situáciu. Či ho bude strážiť babka, opatrovateľka alebo ste ho prihlásili do detských jaslí, skúste tieto odporúčania:
- 1. Prax doma – dieťatko sa s vašou neprítomnosťou ľahšie vyrovná, keď mu umožníte čo najviac samostatne spoznávať svet. Nechajte ho odplaziť sa do inej miestnosti, zatiaľ čo vy budete čakať v tej, odkiaľ sa na „prieskum“ vybralo. Samozrejme, musíte si byť istá tým, že v druhej miestnosti je v bezpečí aj bez krátkeho dozoru. Počkajte pár minút, než sa za ním vyberiete.
- 2. Keď opúšťate miestnosť, naučte sa čo najskôr dieťatku povedať kam idete a že sa hneď vrátite. Týmto sa bude od útleho detstva učiť, že je v poriadku, keď ste chvíľu preč a vždy sa vrátite.
- 3. Pred tým, než bábätko necháte s niekým iným, urobte všetko pre to, aby spoločne strávený čas bol pre obidve strany čo najpohodlnejší. Vyžaduje to od vás trpezlivosť, no stojí to za to. Podľa toho, či bude chodiť babka, teta či opatrovateľka k vám alebo budete vodiť drobčeka k nim, doprajte im niekoľko aspoň tridsaťminútových stretnutí v tom prostredí, kde budú spolu tráviť čas, za vašej prítomnosti. Aj keď ste sa rozhodli pre jasle, vedenie obvykle povolí tzv. adaptačný proces, počas ktorého sa dieťa zoznamuje s novým prostredím. Keď budete po prvýkrát odchádzať od dieťatka „naostro,“ dajte si minimálne tridsaťminútový časový náskok, keď sa budete s ním hrať spolu s tým, kto ho bude opatrovať.
- 4. Vždy sa rozlúčte. Pobozkajte a objímte dieťatko, povedzte kam idete a kedy sa vrátite. Neriešte to, že ešte vám nerozumie. Lúčenie však nepredlžujte. Ak to urobíte bez veľkých emócií, ukážete mu, že odchod nie je žiadny veľký problém a zase sa skoro vrátite. Odolajte nutkaniu prepašovať sa preč bez rozlúčky. Dieťatku viac ublížite, lebo sa bude cítiť podvedené.
- 5. Odchod od dieťatka je pre vás rovnako ťažký, no nikdy mu neukazujte, že ste smutná. Slzy si nechajte na potom. Pred odchodom buďte optimistická, veselo sa rozprávajte s tým, s kým zostáva. Ak sa dieťatko rozplače, nezačnite ho ľutovať. Obvykle krátko po odchode mamy na smútok zabudne. Nevracajte sa, aby ste skontrolovali, či ešte plače alebo sa upokojilo. Tým ho iba rozrušíte. Ak sa to dá, aspoň pár prvých dní sa vracajte z práce čo najskôr.
Ako sa vysporiadať s nočnou separačnou úzkosťou?
- Doprajte si pred spaním s dieťatkom chvíľu maznania, čítania knižiek, túlenia sa či tichého spievania. Ak drobček po uložení do postieľky plače, je úplne v poriadku, keď k nemu prídete a upokojíte ho. Snažte sa, aby vaše návštevy pri postieľke boli krátke a pokojné. Nerozprávajte naňho veľa a neberte ho často na ruky. Pripravte sa, že to určitý čas potrvá.
Čo robiť, ak nič nezaberá?
- Deti sú rôzne osobnosti, takže u niektorých sa stretnete s výraznejšími záchvatmi úzkosti než u iných. Ak si viac dní, dokonca týždňov, nevie na novú opatrovateľku alebo jasle zvyknúť, prehodnoťte svoje rozhodnutie. Niekedy sa stáva, že istá osoba alebo prostredie v jasliach jednoducho bábätku nevyhovujú. Možno bude potrebné opatrovateľku či jasle zmeniť, aby ste v dieťatku aj pre budúcnosť nevybudovali základ pre nedôveru k iným.
Prečítajte si tiež:
Detský strach: Pomôžte im ho prekonať
Naučte dieťatko zaspávať samostatne bez trápenia
