Lotosový pôrod: Aké sú jeho výhody a riziká?

Lotosový pôrod: Aké sú02.08.2020 |

Lotosový pôrod v posledných rokoch získava na popularite. Stále viac budúcich mám sa rozhoduje pre tento alternatívny spôsob príchodu dieťaťa na svet.

Krásny lotosový kvet plávajúci na pokojnej vodnej hladine je v mnohých kultúrach a náboženstvách dôležitou a posvätnou kvetinou. Je symbolom vzniku života, znovuzrodenia, čistoty, harmónie a jednoty. Práve preto sa vo svete lotosový pôrod praktizuje už viac ako štyridsať rokov.

Keď sa pupočník neprestrihne

Pri lotosovom pôrode sa neprestriháva pupočník, dieťa sa nechá spojené s placentou až do doby, kým pupočná šnúra sama neuschne. Toto predĺžené spojenie sa vníma ako čas prechodu, ktoré dieťaťu umožňuje pozvoľna a predovšetkým nenásilne sa oddeliť od tela svojej matky. Samovoľné oddelenie pupočníka môže trvať dlho, spravidla vysychá tretí deň, vo vlhkom prostredí to môže trvať aj 10 dní. Po celú dobu sa matke a dieťaťu odporúča odpočívať, už aj preto, že akákoľvek činnosť je pre pupočnú šnúru veľmi obmedzená. Placenta sa má položiť vedľa bábätka, kde šnúra vysychá alebo sa môže naložiť do soli, byliniek či oleja. Takýto spôsob pôrodu aj popôrodnej starostlivosti je pochopiteľne záležitosťou domáceho prostredia, v pôrodniciach pre takýto pôrod nie sú podmienky.

Podľa Americkej vysokej školy zdravotných sestier a pôrodných asistentiek sa diskutovalo o optimálnom čase, kedy je vhodné ustrihnúť pupočnú šnúru, viac ako 50 rokov. Verilo sa, že skoré ustrihnutie pupočnej šnúry (do jednej minúty od narodenia) bolo prospešnejšie pre novorodenca a matku. Proti tejto teórii sa však postavilo veľké množstvo výskumov. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča počkať s ustrihnutím pupočníka jednu až tri minúty.

Jediný prípad, keď sa oneskorené odstrihnutie pupočníka neodporúča, je, ak sa dieťa narodí v určitej núdzi a potrebuje okamžitú lekársku starostlivosť.

Prirodzene a láskavo

Mnoho žien skúsilo rodiť lotosovo z omnoho prozaickejších dôvodov: chceli zažiť prirodzený pôrod doma so svojimi blízkymi, nie v prostredí nemocnice za asistencie cudzích ľudí.

Ako sa rodí lotosovo

Nechajte placentu vyjsť prirodzene. Dajte ju k bábätku a nechajte ju tam až 24 hodín, než ju položíte do sita. Jemne placentu umyte teplou vodou, odstráňte zrazeniny, osušte. Zabaľte placentu do látky a  každý deň vymieňajte. S bábätkom zaobchádzajte opatrne, dbajte, aby nedochádzalo k napínaniu pupočníka. Keď pupočník zoschne a stvrdne, môžete ho namočiť, aby opäť zmäkol. Zase uschne. Hneď ako pupočník odpadne, môžete placentu zakopať napríklad na vašom obľúbenom mieste.

Lekári sú ostro proti

Gynekológovia a pôrodníci s týmto pôrodným postupom zásadne nesúhlasia. Niektoré zdravotnícke zariadenia dokonca už na svojich webových stránkach upozorňujú, že tento postup u nich nie je možný.

Lekári varujú, že riziko nastáva, ak mamička po pôrode nie je pod lekárskym dohľadom. Rodičku môže ohrozovať silné krvácanie, ktoré niekedy vyžaduje akútnu operáciu. Lekári tiež upozorňujú, že existuje pomerne veľké riziko infekcie, ktorá sa z placenty, už v podstate z mŕtveho tkaniva, môže rozšíriť aj na dieťa.

Gynekológovia a pôrodníci považujú lotosový pôrod za extrémny postup. Na druhej strane dnes mnohí z nich zastávajú názor, že ak pôrod prebieha bez problémov, s prestrihnutím pupočníka nie je nutné ponáhľať, môže sa nechať dotepať, a až potom prestrihnúť.

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/kch

Ďalšie články

Diskusia