Myšlienky na samovraždu: PSYCHOLOGIČKA o varovných signáloch a RADY, ako pomôcť
Zdroj: gettyimages.com
Únava, stres a každodenné povinnosti dokážu človeka niekedy poriadne vyšťaviť. Problém nastáva vtedy, keď vás prestanú tešiť doteraz bežné činnosti.
Vplyvom súčasnej modernej spoločnosti sa stretávame s tým, že na človeka sú kladené mnohé nároky. Často potom dochádza k preťaženiu, človek môže zažiť aj tzv. psychické vyhorenie, kedy je osoba vyčerpaná a nedokáže sa premôcť uskutočňovať každodenné aktivity, ktoré ho dovtedy zaujímali a rovnako sa to týka aj povinností.
V prípade, že sa chcete tohto stavu zbaviť, je vhodné si dopriať dobrý spánok, kvalitné jedlo a nezabúdať na cvičenie, podotkla psychologička Ivana Čergeťová, ktorá je taktiež vzťahovou terapeutkou, NLP koučkou a kariérnou poradkyňou. Ak sa takéto psychické vyhorenie nerieši, môže viesť k depresii a dokonca k samovražedným myšlienkam!
gettyimages.com
„Z odborného psychologického hľadiska samovraždu vnímame ako prejav autodeštruktívneho správania, ktoré jedinec demonštruje ako akt, kedy sa rozhodne ukončiť svoj vlastný život. Medzi rizikové faktory, ktoré môžu zvyšovať pravdepodobnosť samovraždy, patria depresia, pocity úzkosti, prežitá trauma alebo strata, prítomnosť psychotickej poruchy alebo rôznych závažných životných udalostí," poznamenala spomínaná psychologička Ivana Čergeťová.
Psychologička tiež dodala, že jasným ukazovateľom, toho, že človek pravdepodobne uvažuje nad ukončením života je, že sa rapídne prestane zaujímať o nadväzovanie sociálneho kontaktu s inými ľuďmi. Väčšinou sa to prejavuje tým, že osoba neprejavuje záujem tráviť čas s blízkymi, s príbuznými, priateľmi, a aj z extrovertnej povahy človeka sa stáva zrazu samotár.
„Začína hovoriť o smrti a o tom, že by to mohla byť jedna z možností, ako riešiť komplikované situácie v živote. Týmto sa snaží vyjadriť pocit beznádeje a poukazuje na to, že v súčasnosti prežíva bezvýchodiskovú situáciu. V tejto nenachádza motiváciu a ani zdroje, ktoré by mu pomohli jeho situáciu zlepšiť," podotkla Čergeťová.
Zároveň spomenula, že sa môžu vyskytovať aj depresívne myšlienky a prejavy, akým je neprekonateľný smútok, nezáujem vykonávať doterajšie aktivity, ktoré danú osobu zaujímali a mala z nich radosť. Dodala, že pridružiť sa môžu aj viditeľné znaky záujmu o návykové látky, akým je alkohol, drogy či iné záležitosti. „Taktiež je tu správanie, ktoré proklamuje akoby sa lúčenie s vecami, ktoré vlastní a s hľadaním spôsobov, ako si ublížiť. Medzi sklony alebo suicidálne tendencie patria zneužívanie alkoholu alebo drog, nedostatočná sociálna opora, traumy z detstva, rodinná história samovrážd, finančné alebo právne problémy, psychické ochorenia, častý pocit zúfalstva, chronické zdravotné problémy," vysvetľuje Čergeťová.
gettyimages.com
SOS: Ako pomôcť osobe, ktorá má myšlienky na samovraždu?
Psychologička dodala, že ľudia, ktorí majú myšlienky na samovraždu, často majú pocit nízkej sebahodnoty, taktiež sa cítia osamelo, v sociálnej izolácii, no je možné sa stretnúť sa aj s ťažkosťami nadväzovať komunikáciu, rozprávať sa o veciach, ktoré boli dovtedy bežné a človek nemal problém o nich diskutovať.
„Dôležité je počúvať a nezľaknúť sa tejto témy. Podporujte a nenechávajte ich samých, či už na mentálnej alebo fyzickej úrovni. Je dôležité poskytnúť pocit bezpečia a že ste tu pre nich. A snažte sa osloviť odbornú pomoc. Kľúčová je najmä prítomnosť a podpora," vysvetľuje Čergeťová.
Spomenula tiež, že nie je vhodné zabúdať ani na starostlivosť o seba, to znamená, že nie je správne si dávať sebe vinu alebo preberať zodpovednosť za to, že sa človek cíti zodpovedný za správanie toho druhého. Osoba, ktorá sa snaží poskytnúť pomoc a koná v dobrom úmysle, by sa nemala cítiť vinná s výčitkami svedomia, že nedokáže danú situáciu v momente riešiť.
