KONIEC lásky sa nekonal: Skoro hneď vedela, že je to ON! O lásku zabojovala
Zdroj: gettyimages.com
Som vdova s pred dvomi rokmi som sa na liečení zoznámila s veľmi sympatickým tiež vdovcom. Ako sa hovorí, padli sme si do oka. Vlastne, bolo to niečo oveľa viac, oveľa silnejšie.
Takmer hneď som vedela, že je to muž, s ktorým chcem zostať do konca života. Keď sa mi zahľadel do očí, všetko okolo prestalo existovať. Bol gentleman, pozorný, úžasný poslucháč a veľmi príjemný spoločník.
Na prechádzke sme sa držali za ruky a v kine sme sa k sebe túlili ako pubertiaci. Boli to možno najromantickejšie tri týždne v mojom živote. Ráno mi nosil vodu z liečivého prameňa, čakávali sme na seba medzi procedúrami, večer sme chodievali tancovať. Želala som si, aby sa to nikdy neskončilo. Bývali sme totiž 400 kilometrov od seba a ja som si nevedela predstaviť, čo bude ďalej.
Nestačili mi len siahodlhé telefonáty. Chcela som Jožka aj vidieť, dotknúť sa ho, pritúliť sa k nemu, pomilovať sa s ním. Tak som sa rozhodla, že ho prekvapím. Keď Jožko otvoril dvere, myslela som si, že omdlie. Najskôr sa na mňa neveriacky zadíval a potom ma objal tak silno, že som myslela, že ma rozpučí. Ale hneď ma aj pustil. Zrazu sa totiž pri nás objavila jeho šesnásťročná dcéra Hanka. Jožko nás trochu rozpačito predstavil a zdalo sa mi, akoby sa scvrkol. Hanka na mňa len zazerala a veľmi jasne mi dala najavo, že som tu nevítaný hosť. Vôbec som sa tam necítila dobre, tak som asi po dvoch hodinách odišla. Jožko ma šiel odprevadiť a zmohol sa len na jedno – prepáč.
Bola som na Hanku veľmi naštvaná. Preto, že absolútne nechcela vidieť, ako jej otec pookrial, že má po rokoch opäť vedľa seba spriaznenú dušu, niekoho, s kým mu je dobre, s kým sa rád rozpráva, rád mlčí, rád sa smeje... Potom mi však nejako došlo, že na koho by som mala byť naštvaná, je Jožko. On zbabelo ustúpil, on prakticky zahodil náš vzťah. Prečo? Pre pokoj v rodine? Aby nemusel čeliť hnevu svojej dcéry? Aby sa nemusel priznať, že o mňa stojí, že je zaľúbený, že chce so mnou byť? Hanbil sa za svoju lásku? Alebo jej neveril? Otázky zostali nevypovedané a teda aj nezodpovedané. Bola som nejako zmierená s tým, že Jožka už možno nikdy neuvidím, ale moje vnútro sa proti tomu búrilo. Konečne sme sa našli a máme všetko vzdať? Ja som sa teda ešte vzdať nemienila, tak som mu o pár dní zavolala.
Keď sme sa rozprávali o našej budúcnosti, prosil ma, aby som mu ešte dala čas. Kým Hanka nebude staršia, kým všetko nepochopí. Čakanie na vhodnejší čas trvalo dva roky.
Jožko to vyriešil tak, že keď mala Hanka osemnásť, prepísal na ňu celý majetok. Z nenávidenej macochy som sa naraz zmenila na ženu, ktorá vrátila Hankinmu otcovi zmysel života. Aj keď nepremeškala príležitosť, aby mi pripomenula, že jej mamu teda nikdy nenahradím. Ale to som ani nemala v pláne.
Ako som Hanke sľúbila, za jej otca som sa nevydala a ani sa na sobáš s ním nechystám. Aj keď je pravda, že ma Jožko nahováral, aj prsteň mi kúpil. Nosím ho hrdo aj bez svadobného obradu. Pre mňa je najdôležitejšie, že sme napokon predsa len spolu.
