Syn v škôlke stále plače a mne to trhá srdce: Dá sa to riešiť?
Zdroj: gettyimages.com
Môj Samko (3roky 9 mesiacov) chodil do škôlky už minulý rok. Väčšinu dní preplakal. Myslím najmä ranné lúčenie. Domov chodil vždy po obede. Teraz to chcem zmeniť.
Rozhodla som sa, že teraz po prázdninách Samko bude v škôlke aj spať. Mám totiž doma ešte deväťmesačnú Zorku a nemám čas sa plnohodnotne venovať obom deťom.
Situácia je ešte horšia. Aj pre mňa je to ťažké, vidieť ho denne takto plakať. Pani učiteľka mi ale povedala, že po rannom rozlúčení, kedy hrozne plakal, bolo cez deň všetko dobré, spanie tiež nebol problém. Možno len stačí vydržať ten ranný srdcervúci plač a veriť, že aj ten časom pominie...
„Veľa detí ráno v škôlke plače. A často to pokračuje tak, že keď sa za mamičkou zabuchnú dvere, dieťa utrie slzičky a veselo sa hrá“ hovorí psychologička Katarína Filasová.
„Ja som toto mala so svojím najstarším synom tiež, visel na kľučke, srdcervúco plakal a ja som vždy odchádzala div nie s infarktom. Až mi došlo, že to je taká pekná hra, on vyčuchal moje slabé miesto, pretože ja som v tom čase mala vnútornú pochybnosť, či to je dobrý nápad ho do škôlky dávať, keď som predsa len doma s mladším synom, a on presne túto moju rozpoltenosť vyčuchal. Na to sú deti veľmi šikovné a na toto moje slabé miesto ma dostával.
A až ja som si v sebe urobila jasno, že ja to považujem za oveľa lepší nápad, aby bol v škôlke a robil tam veľa zaujímavých vecí, než bol stále so mnou a bábätkom, tak ranné vešanie na kľučke zrazu prestalo.
Ja si myslím, že môj syn zrazu zo mňa zacítil istotu, že ja som presvedčená, že to je pre neho dobré, to mu dalo pocit bezpečia a upokojil sa. Ale kým som sama pochybovala, či teda áno alebo nie, navyše keď tak plače, tak sa mu ani nečudujem, že z toho bol celý neistý, rozhodený a plakal.“
