Chcete vychovať zodpovedné dieťa? Túto jednu vec prestaňte robiť!
Zdroj: gettyimages.com
Niekedy si ani neuvedomujeme, čo všetko za svoje deti riešime, ako im uľahčujeme život tam, kde by si dôsledky svojich činov mali niesť samy. A že je to v konečnom dôsledku na škodu práve im.
O svoju skúsenosť sa s nami podelila Dagmar.
Raz si moja dcéra zabudla na plaveckom tréningu celú školskú tašku. Jednoducho odišla bez nej, len s vecami na plávanie. Bolo to presne v období, keď neustále niečo zabúdala – mikinu, čip na obed v školskej jedálni, čiapku, rukavice… Ale ani to ju neprinútilo, aby si na svoje veci dávala väčší pozor.
Po plávaní bol po dcéru manžel, ktorý vôbec netušil, čo všetko mala na plavárni so sebou. Keď boli ešte v aute, volala mi dcérina trénerka, či jej nechýba školská taška. Poprosila som ju, aby ju zobrala k sebe domov, že sa po ňu neskôr zastavíme. Vtedy mi došlo, že je to ideálna príležitosť, ako nechať dcéru, aby si zažila dôsledky svojich krokov. S manželom som sa dohodla, že dcére o taške nič nepovie a keď ju vysadí doma, odíde ešte akože na benzín. V skutočnosti sa vrátil po tašku, no tú nechal v aute. Bol piatok, takže nehrozil ani stres z učenia sa na ďalší deň.
Potom sme čakali. Dcéra začala tašku hľadať okolo deviatej večer. Fakt všade. Potom prišla za mnou, že ju asi zabudla na plavárni. Pokojne som jej vysvetlila, že to má teda problém, lebo bazén je až do pondelka zatvorený. Nezabudla som jej povedať, že ja to ale za ňu riešiť nebudem.
Dcére začalo dochádzať, že bude musieť ísť v pondelok do školy bez tašky, kde má všetky veci, že to bude musieť vysvetliť učiteľke… S hrôzou v očiach sa ma spýtala, čo sa stane, ak tú tašku vôbec nenájde. Povedala som jej, že potom si bude musieť našetriť na novú a dovtedy sa bude musieť bez nej nejako zaobísť. Bolo vidno, že jej začali dochádzať všetky dôsledky toho, že tašku nechala na plavárni.
Bola zúfalá, plakala, nakoniec zaspala. Ráno ale začala rozmýšľať. Spýtala sa ma, či by sa nedalo zistiť, či predsa len nie je plaváreň otvorená a či by sme tam niekto s ňou nebol ochotný ísť, keďže je ďaleko od nášho domu. Zistili sme, že je tam v nedeľu nejaký kurz. Ale zároveň sme dcére povedali, že my tam v nedeľu nemáme žiadny dôvod ísť. Ale že ak nás bude motivovať, tak môžeme zmeniť názor.
Po nejakom čase prišla za nami s tým, že bude celý týždeň robiť pre celú rodinu večere, ak s ňou po tašku pôjdeme. S takouto dohodou sme súhlasili.V nedeľu manžel povedal, že aj tak potrebuje niečo vybaviť a tašku cestou vyzdvihne. Dcéra bola šťastná, že sa taška našla. Svoju časť dohody splnila, čo ale bolo dôležitejšie, začala si na svoje veci konečne dávať pozor.
