PRÍBEH: Mám syna narkomana, dlho som ho nevedela vyhodiť

PRÍBEH: Mám syna narkomana,
Ilustračné foto
Zdroj: gettyimages.com
2021-10-21 17:30:00 |

Adam bol vždy moje najproblémovejšie dieťa. Nevedel sa nikam zaradiť, ani v škole sa mu ktovieako nevodilo, vyskúšal drogy, nevie si nájsť prácu. Ani s dievčatami nemá šťastie.

Životný štýl priviedol Adama k hlbokým depresiám, dokonca pokusom o samovraždu. „Väčšinu času bol doma, nič nerobil, len sa tváril, že si hľadá prácu. Partner, ktorého som stretla po rozvode, ma stále pobádal, aby som ho vyhodila z domu, nech sa naučí postarať sa o seba sám. Ja som tomu síce rozumela, ale srdce mi nedalo. Keby som ho vyhodila, to akoby som si odrezala ruku...," rozráva nešťastná mama Matina, ktorá si roky nevedela so synom poradiť. "Vždy som chcela pre svoje deti len to najlepšie a najmä odkedy som sa rozviedla, som sa im snažila robiť život čo najpríjemnejší a najbezproblémovejší. A teraz mám vlastného syna vyhodiť na ulicu?“ pýtala sa seba samej. 

Je zaujímavé, že ďalšie dve Martinine deti sú veľmi životaschopné a úspešné. „Moje staršie deti si nikdy nenechali do ničoho hovoriť. Aj keď som lapala po dychu, keď sa Sebastián sám rozhodol, že bude študovať francúzštinu. Aj sa na ňu v škole prihlásil. Bez toho, aby sa so mnou poradil, aby sa spýtal na môj názor. Ja som mu totiž vybrala nemčinu, ktorá sa mi zdá praktickejšia a ktorú ovládam aj ja, tak by som mu mohla pomáhať s učením. A tak, ako do francúzštiny, si nenechal hovori do ničoho. Do školy, do trávenia voľného času, do kamarátov, do práce. Keď som to definitívne pochopila, prestala som sa snažiť montovať sa mu do života. S ním nemal problém ani môj partner. A Sebastián tiež rešpektoval jeho,“ pokračuje v rozprávaní Martina.    

„Ani dcéra Lenka mi nikdy nedovolila, aby som jej robila pestúnku. Už v puberte mi dávala celkom jasne najavo, že ju netreba vodiť za ručičku. Len ten Adam je nejaký stratený...“ povzdychne si.

Stratený Adam sa však nenašiel ani počas ďalších rokov. Sem-tam niekde brigádoval, ale čo zarobil, išlo na drogy. Ktovie, či aj nekradol, ale z bytu nikdy nič nezmizlo. Martina ho živila, prala mu, varila... Pre jej nezmyselnú opičiu lásku ju opustil partner. Nevedel sa na to už pozerať a ona si nedala povedať. 

„A potom raz pri dverách zazvonila mladá žena s bábätkom na rukách. Povedala mi, že štvormesačná Adelka je Adamova dcéra a ona sa o ňu nevládze starať. Tak mi ju tam, medzi dverami, nechala aj s jednou taškou a odišla," pokračuje Martina v rozprávaní jej príbehu. "Adam nič nezapieral. Vraj on sa o Adelku postará. Chvíľu som mu to verila. Kým som raz neprišla domov…  Adelka usedavo plakala a Adam bol v rauši. To bola tá povestná kvapka, po ktorej už pohár mojej trpezlivosti aj lásky pretiekol.“ Syna vyhodila z domu, Adelku mu však nedala. Vybavila si na ňu všetky „papiere“. Zrazu má ďalšiu dcéru a konečne našla nový zmysel života, ktorý už úplne strácala.

O Adamovi občas niečo započuje, ale jemu ani nenapadne prísť sa pozrieť na dcérku, ktorá už o pár rokov podrástla. Milujúca mama však stále v kútiku duše verí, že sa stane zázrak a jedného dňa sa doma objaví nový Adam...

Fotogaléria

gettyimages.com
Autor: © Zoznam/sv

Ďalšie články

Gurmán.sk

Feminity

Zdravie

Diskusia