Majú 4 roky po svadbe : Žijeme ako spolubývajúci, čo s tým?
Zdroj: gettyimages.com
Nie je to nič výnimočné. Každodenné starosti a rutina dokážu zabiť aj ten najvášnivejší vzťah. K tomu sa schyľuje aj v relatívne čerstvom manželstve Táni a Mira.
„S Mirkom máme štyri roky po svadbe a dve malé deti,“ načína svoj problém 33-ročná Táňa. „Mám pocit, že sme s Mirkom len spolubývajúci, ktorí riešia len prevádzkové problémy. Máme na seba málo času, ale je to náročné, lebo Mirko pracuje na smeny. Bojím sa, že náš vzťah sa postupne premení na rutinu a láska vyhasne.“
Odpovedá psychologička, PhDr.Katarína Szabados
"Podľa môjho názoru je veľmi dôležité neskĺznuť k predstave, že toho druhého už poznáme. To sa stane mnohým ľuďom, že v nejakom momente - a práve často po svadbe - dôjdu k presvedčeniu, že druhého už poznajú. A prestanú sa pýtať, čo by chcel, čo sa mu páči, čo mu prekáža, prečo sa tvári tak a tak, čo myslí tým, keď hovorí to a to ... a začnú žiť s predstavou toho druhého, namiesto s tým druhým. Potom niet divu, že ľudia nie sú vo vzťahu spokojní a sú neustále sklamaní zo svojich očakávaní. Takže ja by som odporučila - stále toho druhého poznávať, nepredpokladať a pýtať sa.
A práve k takýmto predpokladom sa dostaneme vtedy, keď spolu málo komunikujeme, keď máme pocit, že nemáme na seba čas. Ale – aby sme spolu komunikovali a zaujímali sa jeden o druhého, na to nepotrebujeme spolu tráviť veľa času. Dá sa to aj počas riešenia prevádzkových problémov, ako ich nazvala Táňa, stačí na to skutočne pár minút denne.
Samozrejme, je vždy fajn mať pre seba aspoň raz za čas aj nejaký deň, prípadne víkend, keď sú manželia sami, bez detí, aby nevyhasla láska ani vášeň.“
