Zo života: Moja dcéra chce byť slobodná matka
Zdroj: gettyimages.com
Keď mi moja dcéra oznámila, že je tehotná, skoro som výskala od radosti, hoci viem, že s priateľom nemajú práve ideálny vzťah. Potom ma však schladila.
Dieťa chce vychovávať sama, dokonca uvažuje nad tým, že svojmu priateľovi o ňom ani nepovie. Myslím si, že to nie je dobré rozhodnutie, ale neviem, ako ju mám o tom presvedčiť. Mám totiž pocit, že ju nemôžem poúčať, keďže som sa sama rozviedla, keď bola ešte malá.
Odpovedá koučka a odborná konzultantka Soňa Faková
Akýkoľvek máte so svojou dcérou vzťah, rozhodne ju nemôžete ani poúčať ani presviedčať. A – vôbec nie preto, že vám vzťah s mužom stroskotal. Jednoducho preto, že deti v žiadnom veku (a už vôbec nie dospelé deti!) žiadne poúčania neberú.
Ja si tiež myslím, že každé dieťa chce mať aj mamu aj otca, ale určite to nie je životnou nevyhnutnosťou. Neviem, aký má vaša dcéra vzťah s otcom svojho dieťaťa, ani to, aký má vzťah k mužom vôbec, ale určite ich úplne neodmieta, keďže už nejaký vzťah vyskúšala a dokonca aj čaká dieťa. Môže byť vo vzťahu k mužom neistá, nedôverčivá, môže sa báť, že jej manželstvo nevyjde, tak ako vám. To všetko je prirodzené. Možno toto je cesta, ktorou by ste sa mohli vydať. Aby ste jej rozprávali o svojich strachoch, ktoré ste mali povedzme aj v manželstve, o tom, aké to bolo vychovávať dcéru sama, ako vám partner chýbal. Som totiž presvedčená, že chýbal (viem to totiž aj z vlastnej skúsenosti), zrejme nie práve jej otec, ale muž pravdepodobne áno. Jedine vaša vlastná skúsenosť jej môže pomôcť, aby sa na svoje rozhodnutie zostať slobodnou matkou pozrela z inej strany, aby ho prípadne ešte prehodnotila.
Skúste sa jej spýtať, ako sa cítila ona, keď vyrastala bez otca a či by jej nebolo ľúto, keby o otca obrala aj svoju dcéru.
Napokon, nikde nie je napísané, že si otca svojho dieťaťa musí nevyhnutne vziať, že s ním musí bývať pod jednou strechou (aspoň na začiatku...), ale určite by mu o tom, že je otcom, mala povedať. Klamať sa v tomto (vlastne v žiadnom) prípade naozaj neopláca, lebo pravda napokon aj tak časom vyjde najavo a dôsledky sú potom oveľa horšie.
Na jedno si však pri debatách dajte pozor – aby ste na dcéru netlačili, nekreslili jej katastrofické scenáre, nevyhrážali sa jej, nič jej nevyčítali, nijako ju citovo nevydierali. Skúste naozaj viac hovoriť o svojej skúsenosti s materstvom, aj s mužmi a nabádajte ju, aby o svojich pocitoch hovorila aj ona. Ak ani potom svoje rozhodnutie nezmení, tak to musíte len rešpektovať. A – stáť pri nej, nech už sa rozhodne akokoľvek.
