Vychovali sme svojich vnukov: To, čo urobili, sme nečakali
Milkin syn Roman a jeho manželka Soňa sa rozhodli vyskúšať šťastie v zahraničí a dvoch synov, prakticky ešte bábätká, nechali u Milky a jej priateľa Vlada.
„Nikdy som nepokladala za správne, aby deti vychovávali id starí rodičia,“ začína pani Milka svoje rozprávanie. „A už vôbec nikdy som si nevedela predstaviť, že sa to stane práve mne.“ Nuž, človek si niekedy nevyberá. Pôvodne mali vnuci zostať u nich na pár mesiacov. Lenže z pár mesiacov boli roky. Soňa si v Nemecku našla iného, Roman sa síce vrátil, no sám si na chlapcov netrúfal.
Milka svojich vnukov vždy milovala. Chodila s nimi k lekárovi, na rodičovské združenia, naučila ich vlastne všetko – od normálnych sociálnych zručností až po hodnotové rebríčky. Vlado prakticky nahrádzal chalanom otca, učil ich bicyklovať, ale aj „chlapské veci“ okolo domu a záhrady, chodil s nimi na ryby, spával s nimi v karavane…
Roman sa so Soňou rozviedol a a aj on si našiel priateľku. Zrazu sa v ňom ozvalo čosi ako otcovský pud a rozhodol sa, že synov už bude vychovávať sám.
„Poviem pravdu. Aj sa mi uľavilo, predsa len som už mala svoj vek, tak som bola rada, že sa o chalanov nemusím starať, na druhej strane strane mi veľmi chýbali. Nedalo mi, aby som sa aj naďalej nestarala do ich výchovy, aby som nepovedala svoj názor na výchovu ich otca, aj keď som sa držala, koľko vládala. Ale – vnukom som vždy hovorila, že otec je otec a musia ho počúvať a rešpektovať,“ pokračuje Milka. „Ja som bol na nich veľmi citovo naviazaný, mne bolo veľmi ľúto, že odišli,“ priznal sa Vlado.
Ale netrvalo dlho a Milan s Ondrom sa k starým rodičom začali vracať. Najskôr po škole na obed, potom už aj na víkend. Z mesiaca na mesiac, z týždňa na týždeň, čoraz častejšie, až to napokon nevydržali a spýtali sa, či sa nemôžu vrátiť definitívne.
„Vždy sme nejakým spôsobom trpeli tým, že nás vychovávajú starí rodičia, hoci sme ich vždy milovali a nedali na nich dopustiť,“ priznáva starší Milan. „Keď sme boli na nich naštvaní, napríklad preto, že nám niečo zakázali, tak sme im vykrikovali, že nie sú naši rodičia. Keď otec začal žiť s Ivetkou, tak sme na jednej strane boli radi, že sme kompletná rodina, na druhej strane sme ale zistili, že sme si vlastne cudzí, že u starých rodičov sme boli na niečo zvyknutí a zrazu platia úplne iné pravidlá… A zistili sme, že naša mama je vlastne Milka a otec Vlado. Roman bol skôr len Roman, než naozajstný otec.“
Roman súhlasil, aby sa chlapci presťahovali späťk starým rodičom. Ani preňho nebolo ľahké mať doma zrazu dvoch pubertiakov. A Milka s Vladom? „Konečne sme zase boli rodina, na akú sme boli zvyknutí,“ priznala sa Milka.
