Nenávidím svoju dvojročnú dcéru, hovorí otvorene mama

2020-10-23 09:30:00 |

Mama, ktorá z pochopiteľných dôvodov nezverejnila svoju identitu, priznala, že nevie mať rada svoje posledné dieťa. Naopak, robí všetko pre to, aby s ním nemusela tráviť čas.

Žena si veľmi želá, aby dokázala svoju najmladšiu dcérku naozaj milovať, ale ako priznala pre portál Honey.nine.com, nevie to. Ide o jej piate dieťa a tehotenstvo nebolo plánované. Naopak, v druhom stave zostala dosť skoro po štvrtom pôrode a vydesilo ju to. Rodičovstvo už aj bez toho bolo pre ňu únavné a po všetkých stránkach vyčerpávajúce.

Ako anonymná mama povedala, ona aj partner sa cítili so štyrmi deťmi šťastní a o piatom určite neuvažovali. I keď ďalšie tehotenstvo bolo spočiatku pre obidvoch šokom, postupne sa s novinkou zmierili a pred Vianocami 2018 sa im narodilo dievčatko menom Lily. Podľa rodiny a priateľov je dievčatko pre rodičov „špeciálnym darčekom.“ Bohužiaľ, mama to tak necítila a necíti.

Nemám na dieťa energiu

Otvorene rozpráva o svojich bojoch s výchovou dnes už takmer dvojročnej dcérky a uvedomuje si, že s pribúdajúcim vekom je to ešte horšie. „Aj keď sa snažím ju skutočne milovať, zisťujem, že s pribúdajúcimi rokmi sa na ňu čoraz viac rozčuľujem. Starať sa o štyri deti bolo dosť ťažké, takže päť detí ma skutočne dorazilo,“ netají. „Som neustále vyčerpaná, vždy nevyspatá, som strašne chudá, ťažko dokážem pribrať a často mám chvíle, keď si prajem, aby som mohla utiecť na pustý ostrov.“ Snaha o lásku sa zmenila skôr na nenávisť.

"Teraz, keď má Lily dva roky, zisťujem, že si vymýšľam rôzne výhovorky, aby som s ňou netrávila čas. Úbohé dievčatko - zdá sa, že ma skoro všetko, čo robí, otravuje a nie je to vôbec jej chyba. Je to miláčik a nezaslúži si matku, ktorá je na ňu neustále nevrlá,“ hovorí sebakriticky.

Ako povedala, jedného dňa plánuje svojej dcére vysvetliť, že ju „opotrebovali“ jej starší súrodenci, preto sa k nej správa tak, ako sa správa. Často ju má na starosti opatrovateľka a nikdy napríklad nebola s mamou v supermarkete, lebo nemá energiu vziať ju so sebou. Mama dúfa, že jedného dňa sa jej „srdce obmäkčí“ a prizná si, že „nie je vinou dcérky, že je tu“ a dokáže sa k nej správať s láskou, nie pozerať na ňu s nenávisťou ako na dôvod svojho neustáleho vyčerpania a problémov s peniazmi. „Len by som si priala, aby som ju videla ako väčšie požehnanie ako teraz,“ dodala.