S manželom spíme 7 rokov oddelene: Prečo sme šťastnejší?

Ilustračné foto
Zdroj: Foto: gettyimages.com

2019-10-21 15:30:46 |

Nad tým, že by sme nespávali spolu v manželskej posteli, sme vôbec neuvažovali. K tomu, že sme sa tak nakoniec rozhodli, nás neviedli žiadne hádky ani deti, tie nemáme.

Oddelené spávanie nám jednoducho vyhovuje, hovorí žena, ktorá si to nevie vynachváliť, i keď spočiatku to bola práve ona, komu sa táto predstava úplne nepáčila. Volajme ju Alica. O dôvodoch, ktoré ju s manželom viedli k oddeleným spálňam a ako na to reagovali priatelia a známi, porozprávala portálu Bright Side. Možno inšpiruje aj vás.

Ako to všetko začalo

Raz som sa v noci prebudila v posteli sama. Bola som si úplne istá, že som zaspávala vedľa manžela. Keď som nazrela do susednej izby, našla som ho pokojne spať na gauči. Povedala som si, že sa tým budeme zaoberať ráno.

Pri raňajkách jej muž (volajme ho Peter) povedal, že sa v posteli veľmi krútila, hlasno dychčala a pri každom jej pohybe sa prebudil.

Hm, nikdy mi nenapadlo, že v spánku nahlas dýcham. To isté sa zopakovalo aj nasledujúcu noc. Zaspali sme spolu a prebudili sa osobitne. Uvedomila som si, že si o tom musíme pohovoriť. Po úprimnom dialógu sme si uvedomili, že je pre nás ťažké spať spolu. Môj muž mi pripomenul noci, keď som ho budila, lebo hlasno chrápal, nevyspal sa dobre a bol podráždený. Niekedy som zase chrápala ja a keď ma prebudil, nebola som schopná už zaspať. Jeden z nás sa neraz zobudil, lebo mu bolo v izbe horúco alebo pretože ten druhý vstal, aby sa išiel napiť vody.

Okrem toho sme si uvedomili, že máme úplne odlišné režimy spánku. V tom čase som ja mala veľmi flexibilný rozvrh práce, takže som bola najčulejšia večer a v noci, čítala som si, pozerala som dlho televízor a vstávala som o 9.00 alebo o 10.00. Naopak, Peter musel byť ráno v práci, takže sa potreboval dobre vyspať. Keď sme spávali spolu v manželskej posteli pod jednou prikrývkou, nikdy sa nám nepodarilo spať dlhšie ako 6-7 hodín. Výsledkom bolo, že sme obaja boli podráždení, unavení a nervóznejší.

Dospeli sme k záveru, že by bolo najlepšie spať v rôznych izbách. Budem úprimná: na začiatku som nemala na oddelené spálne rovnaký názor ako Peter. Bolo to pre mňa trochu divné, pretože som bola zvyknutá na to, že partneri spolu spia. No on sa cítil skvelo: zaspal omnoho rýchlejšie, ľahko sa prebúdzal, urobil raňajky a išiel do práce. Onedlho som si uvedomila, že aj mne to takto viac vyhovuje. Obaja sme boli vo všeobecnosti pokojnejší a začali sme si lepšie vychádzať. Okrem toho, že jednoducho každý spíme vo svojej spálni, sa nič v našich návykoch nezmenilo, ani intímny život sme neobmedzili, skôr naopak.

Keď prídu deti, situácia sa zmení a Peter s Alicou sa možno opäť vrátia do spálne k sebe, no v súčasnosti im tento model absolútne vyhovuje. V mnohých vzťahoch sú však zase práve deti tým medzníkom, po ktorom rodičia začnú spávať oddelene a neraz sa z krátkeho časového úseku „kým je dieťa ešte malé“ stane aj niekoľko rokov, lebo prídu na to, že takto im to vyhovuje viac.

História oddelených spální a čo na to veda

V starom Ríme nebola posteľ určená na spoločné spanie, ale slúžila iba na sex. Po ňom každý odišiel spať do svojej spálne. Vo Veľkej Británii počas viktoriánskej éry tiež ľudia spolu nespali. V Rusku mali pred revolúciou aristokrati rôzne spálne, takže v minulosti to bolo bežné. Tradícia spoločného spania sa objavila s priemyselnou revolúciou, keď sa ľudia začali sťahovať do miest. Malé byty jednoducho nedali manželom inú možnosť.

Profesor sociológie Paul C. Rosenblatt v knihe Dvaja v posteli: Sociálny systém zdieľania manželských postelí dospel k záveru, že spoločné spanie často vedie k rozvoju psychologických problémov a môže dokonca spôsobiť nespavosť a iné poruchy. Hovoril s desiatkami manželských párov a zistil, že spálňa je často „centrom napätia v dome“. Manželia sa práve v posteli často hádajú. Dôvodom môžu byť rozdielne názory na domáceho miláčika v posteli či fajčenie pred spánkom. Ďalšie konflikty sú pre chrápanie, pozeranie televízie z postele, boje o prikrývku alebo žiariacu obrazovku mobilu. Problémom býva tiež teplota v spálni: kým niekto má rád horúco, druhému vyhovuje chladnejšie prostredie. Rosenblatt tvrdí, že vo väčšine prípadov sa problém dá ľahko vyriešiť oddelenými spálňami, no ľudia nedokážu bojovať proti stereotypu, že manželia spávajú spolu v manželskej posteli, ideálne pod jednou prikrývkou.

Iný odborník na spánok, doktor Neil Stanley vyhlásil: „Spánok je sebecká aktivita. Nezdieľajte ho s nikým. “

Stačí prekonať stereotypy

Mnohé páry sa oddeleného spania boja len preto, lebo názor, že oddelené postele sú prvým znakom problémov v manželstve, je stále veľmi populárny. V skutočnosti to tak však vôbec nie je. Je zaujímavé, že aj keď sa vývoj posúva míľovými krokmi dopredu, spanie v jednej posteli pod rovnakou pokrývkou je ešte aj v 21. storočí veľmi dôležitá vec.

O tom, že oddelené spálne nemusia ani náhodou znamenať problémy vo vzťahu, svedčí napríklad aj to, že presne takto to majú už takmer 20 rokov nastavené Catherine Zeta-Jones a Michael Douglas, ktorí nedávno navštívili aj Slovensko. Ide o jeden z najstabilnejších hollywoodskych párov. Catherine kedysi povedala, že nechce pred manželom vyzerať neatraktívne, preto sa rozhodli pre takéto riešenie.

V oddelených spálňach spia aj George Clooney a jeho manželka Amal. U nich bolo dôvodom to, že hollywoodsky fešák vraj veľmi chrápe a spánok jeho polovičky nie je príliš hlboký.

Ak sa cítite v posteli najlepšie so svojou polovičkou, nie je dôvod to meniť. Príbeh manželov, ktorí našli spokojnosť v oddelených spálňach však môže byť inšpiráciou pre tých, ktorí si uvedomujú, že im spoločné spanie nevyhovuje, no nemajú odvahu zmeniť to len preto, lebo "sa to patrí".