Pôrod: Čo je u nás normálne a vo svete je to úplne inak
Zdroj: Foto: Thinkstock.com
Keď sa povie slovo „pôrod“, aké sú vaše prvotné predstavy? Kričiaca žena od bolesti, neopísateľná bolesť či neopísateľná radosť?
Pôrod je naozaj veľká udalosť nielen pre mamu a otca, ale aj pre celú rodinu. Každá krajina a kultúra má svoje zvyky, tradície a rituály. Tie slovenské poznáme dokonale, ale ako sú na tom iné kultúry? Každá mama, či už Eskimáčka, Európanka, Afričanka alebo Američanka chce byť tá najlepšia, najsilnejšia a najúžasnejšia „matka tigrica", ktorá všetko zvládne lusknutím prstov rovnako ako v rozprávke. Ako pôrod a starostlivosť o deti ponímajú inde a je to naozaj taký rozdiel? Existuje mnoho zaujímavých pôrodných rituálov po celom svete. Veci, ktoré môžu byť v Mexiku úplne normálne, sa môžu zdať zvláštne pre tých, ktorí žijú v Austrálii. Rozdiely sú až prekvapivo veľké. Napríklad v USA je epidurál počas pôrodu úplne normálna záležitosť, no v Japonsku ženy veria, že pôrodné bolesti ich pripravia na materstvo a preto rodia bez epidurálky. Prinášame vám 10 fascinujúcich pôrodných rituálov z celého sveta.
1. Mexiko
Rebozo je tradičný, husto tkaný šál, ktorý sa používa v Mexiku od nepamäti. Je to približne 75 cm široký a dva až tri metre dlhý pás látky utkaný z bavlny, vlny či hodvábu. Slúži ako obrus, prikrývka v chladnejších dňoch, pomocník v tehotenstve a pri pôrode a potom tiež na nosenie detí. Je jedným z mála nástrojov, ktoré má každá dula v taške. Jemná masáž tehotenského bruška ženy rebozom je veľmi upokojujúca, relaxačná a ošetrujúca. Pomôže uľaviť napätiu maternicových sťahov a kontrakcií počas tehotenstva a pôrodu.
Existuje mnoho spôsobov, ako môže žena rebozo použiť pri pôrode. Šatka môže slúžiť na vytvorenie súkromia. Rebozom je možné uvoľňovať maternicu počas alebo medzi kontrakciami a tým podporiť dieťa natočiť sa do optimálnej polohy. Zväzovanie uvoľňuje panvu a boky a umožňuje žene si oddýchnuť. Skvelá je tiež metóda "trasenie stromom", je to jemná vibrácia panvou. Rebozo môže slúžiť ako podpora samotného pôrodu a prináša blízkosť medzi partnermi.
2. Togo
Veľa žien počas pôrodu potrebuje vydávať nejaké zvuky. Toto je pre niektoré rodičky ťažko ovládateľné a zvuky pomáhajú v mnohých prípadoch uvoľniť sa. V Togu však ženy musia rodiť potichu. Verí sa tam totiž, že ak by žena počas pôrodu kričala, pritiahlo by to zlých duchov.
3. Severná Amerika až Sibír
Eskimáci, možno radšej Inuiti, sú domorodí obyvatelia severnej časti Severnej Ameriky a tiež časti Sibíri. V inuitskej kultúre je práve rodička tým človekom, ktorý pôrod riadi a vedie, pretože len ona sama pozná svoje telo, len ona sama cíti, čo sa v jej tele deje. Verí sa, že ak má byť plod zdravý a dobre prospievať a rásť, nesmie v tehotenstve v žiadnom prípade dochádzať k sexuálnej abstinencii. V kultúre Inuitov je pôrod relatívne pokojná záležitosť. Pôrodné asistentky preto pri pôrode šepkajú.
4. Pakistan
Ľudia z Kanash v Pakistane vnímajú rodiace ženy ako nečisté. Z tohto dôvodu sa očakáva, že matky rodičky musia opustiť svoj domov niekoľko dní pred pôrodom. Ženu presťahujú do chaty známej ako Bashleni, ktorá je zdobená maľbami zvierat. Iba menštruujúce ženy môžu navštíviť Bashleni a pomáhať žene počas pôrodu. V Pakistane majú tiež ďalšiu zvláštnu tradíciu. Keď má dieťatko 7 dní, oholia mu vlásky. Tie sa potom niekedy ešte odvážia a rodičia venujú takú hmotnosť zlata alebo striebra na charitu. Táto tradícia holenia vláskov sa týka aj viacerých iných krajín, robia tak napríklad aj v Thajsku. Veria, že s oholením vlasov sa odstránia aj prípadné negatívne vlastnosti a iné zlé veci, ktoré si dieťa môže niesť z minulých životov.
5. India
V indickom Bihare je tradícia, že ženy počas pôrodu pijú pohár vody. No nie je to obyčajný pohár. Voda nesmie byť studená, len mierne osviežujúca a v tej vode si svokra musí namočiť prst na nohe.
6. Kórea
V Južnej Kórei je bežné, že prvou osobou, ktorej žena oznámi, že je tehotná, je svokra. Až potom prichádza na rad partner, vlastná mama ženy a ďalší ľudia. Svokry tu majú veľký rešpekt a úctu.
7. Jamajka
Po pôrode dieťaťa sa placenta a pupočníková šnúra odloží, vyberie sa mladý stromček a sem sa placenta s pupočníkovou šnúrou pochová. Ako dieťa rastie, tak sa o tento strom bude starať.
8. Bali
Na Bali je zvykom, že po pôrode sa pochováva placenta. V tejto hinduistickej krajine sa verí, že placenta je živá a takmer ako dvojča novorodenca. Počas obradu sa placenta očistí, vloží sa do utesnenej nádoby, zabalí sa do bielej tkaniny a potom sa ukryje mimo domova. Pokiaľ ide o deti, zaobchádza sa s nimi ako s bohmi. Sú videné ako božské bytosti, ktoré zostúpili z neba a ich nohy sa nemôžu dotknúť zeme po dobu 210 dní. Keď sa po tomto období dotknú zeme, symbolizuje to ich prechod do pozemskej ríše.
9. Turecko
Pre získanie materského mlieka turecké novopečené mamičky vypijú tradičný nápoj s názvom Lohusa Şerbeti. Nápoj je vyrobený z vody, cukru, klinčekov, škorice a červeného potravinárskeho farbiva a je prvýkrát podávaný v nemocnici. Mama a dieťa zostávajú doma 20 dní po pôrode a priatelia sa zastavia a tiež sa napijú serbeti. Po uplynutí 20 dní matka a dieťa navštívia domovy darcov, kde dostanú vreckovku plnú sladkostí a vajíčko pre zdravie. Ich hostitelia potrú múkou detské obočie a vlásky, aby malo dlhý život.
10. Nigéria
Nigérijské ženy majú tiež svoje tradície. Po pôrode napríklad prvý kúpeľ dostane bábätko nie od mamy ani od otca, ale okúpe ho babička. Ak nie je po ruke ona, urobí tak teta alebo iná príbuzná žena. Symbolizuje to, že mama nie je na starostlivosť o dieťa sama a že celá komunita žien jej bude nápomocná.
Prečítajte si tiež:
Výchova detí: Takto to funguje v Dánsku či v Taliansku
Nejedzte vajíčka, bábo bude smrdieť, odkazujú Mexičanky
