Najťažšie je zostať nad vecou pri výchove detí v tomto veku

Ilustračné foto
Zdroj: Foto: Thinkstock.com

2018-10-10 00:30:30 |

Niekedy si môžete myslieť, že vaše dieťa má vrodenú schopnosť skúšať vašu trpezlivosť až donekonečna. Teda, najmä ak máte doma predškoláka...

Odborníci sa zhodujú, že okrem výchovy potomka v pubertálnom veku je jednou z najzaťažkávacejších skúšok rodičovskej trpezlivosti výchova dieťaťa v predškolskom veku, teda zhruba od 3 do 6 rokov. Na jednej strane chcú byť už nezávislí, no na druhej potrebujú vašu pozornosť, starostlivosť a lásku. Michele Borba, autorka Veľkej knihy rodičovských riešení, hovorí: "Tieto vekové kategórie patria medzi najaktívnejšie a najviac frustrujúce z hľadiska rodičovstva.“

Toto je osem bežných chýb, ktoré rodičia predškolákov robia a výchova neraz vyzerá skôr ako boj kto z koho. Nezabúdajte, že práve v tejto etape vývoja dieťaťa sa formujú jeho postoje a správanie aj do budúcnosti, preto sa snažte chytiť výchovu pevne do rúk.

1. Nedodržiavame rutiny

Konzistencia je pre predškolákov kľúčová. Ak nemajú rutinu, sú zmätení a častejšie dostávajú záchvaty hnevu. Keď im niekedy niečo dovolíte a nabudúce zase nie, nerozumejú tomu. Dieťa pravdepodobne chce vedieť, prečo ste ho naposledy cestou do škôlky zobrali na hodinu na ihrisko a dnes sa ponáhľate hneď domov. Alebo prečo ste prednedávnom s ním zostali v posteli kým nezaspalo a teraz hovoríte, že v posteli zostať nemôžete.

Riešenie: Snažte sa o konzistentnú rutinu. Ak sa vám to darí v 90 percentách prípadov, tak malá výnimka dieťaťu neublíži.

2. Všímame si len negatíva

Je to také ľahké upozorňovať dieťa na všetko zlé, čo urobilo a ignorovať to, čo urobilo dobre. Rodičia vo všeobecnosti majú tendenciu sústrediť sa na to, čo nechcú, aby ich deti robili.

Riešenie: Všimnite si, keď dieťa robí niečo pozitívne a pochváľte ho. Odmenou môže byť ústna pochvala, bozk, objatie. Toto si budú deti pamätať dlho. Často si opakujte, že žiadne dieťa nechce rodičom ubližovať, naopak, chcú im prirodzene robiť radosť, len niekedy to my dospelí vnímame inak.

3. Chýbajú upozornenia

Rodičia často riešia až situácie, ktoré ich nahnevajú. Vtedy začnú po deťoch kričať, aby s niečím prestali alebo aby stíchli. Lenže – utišovať krik krikom je dosť neefektívne. Mali by ste myslieť dopredu a ešte pred samotnou „akciou“ odvrátiť pozornosť alebo predvídať a zareagovať skôr, než je už neskoro.

Riešenie: Všímajte si lepšie dieťa a zistite prirodzené varovné znaky, ktoré majú na svedomí podráždenosť alebo nevhodné správanie dieťaťa. Obvykle je to hlad, únava a nuda. Takže, neberte dieťa do supermarketu, kým nie je najedené.

4. Podporujeme kňučanie

Máte pocit, že sa z večného kňučania dieťaťa snáď zbláznite? Neraz ich v tom podporujeme práve my rodičia. Snažíme sa diskutovať, pýtame sa prečo to robí, utešujeme ho. Takto s tým nikdy neprestane. Toto len posilňuje u dieťaťa správanie, ktoré prináša pozornosť. Veľmi rýchlo zistí, ktoré tlačidlá treba stláčať, aby si ju od vás vynútilo a robí to znova a znova. Predškolský vek je vekom, v ktorom dieťa vystupuje zo svojej škrupiny, vníma okolie a je na vás dávať si pozor, lebo raz-dva zistí čo a ako funguje. Ak to nezarazíte v zárodku, raz budete naozaj adeptom na prasknuté nervy.

Riešenie: Ignorujte to. Ak dieťa nie je agresívne, je lepšie si to vôbec nevšímať a odviesť pozornosť inam. Keď dieťa zistí, že to nefunguje, prestane s tým.

5. Deti nadmerne zaťažujeme

Rodičia t často preženú s množstvom aktivít pre detí, prihlásia ich na krúžky, vymýšľajú neustále nejaký program a potom sa čudujú, odkiaľ to ich berie toľko energie, že po vyčerpávajúcom dni sa mu vôbec nechce spať. Pribrzdite. Deti potrebujú čas na svoj pokoj a predškoláci obzvlášť. Myslite na to, že aj pobyt v škôlke môže byť veľmi vyčerpávajúci.

Riešenie: Nepreháňajte to s aktivitami. Doprajte dieťaťu priestor na oddych.

6. Podceňujeme význam hrania sa

Mnohí rodičia majú pocit, že musia dieťa prihlásiť na všetky možné krúžky, v ktorých sa niečo dozvedia, naučia sa cudzie jazyky a podobne. Ale v skutočnosti to tak nie je. Čo je najviac obohacujúce v tomto veku, hovorí psychológ Lawrence J. Cohen, je voľná hra. „Voľná hra je to, čo detský mozog rozvíja najlepšie," zdôrazňuje a vysvetľuje, že práve v hre sa deti prirodzene stretávajú s množstvom výziev, ktoré riešia.

Riešenie: Dajte svojmu dieťaťu čas a priestor pre voľnú hru. Voľná hra je to, čo chcú deti samy robiť, keď majú na to priestor. Dôležitým aspektom je práve dobrovoľnosť. „Predškoláci napríklad radi vysávajú, lebo to ešte vnímajú ako hru, nie ako povinnosť,“ pripomína Cohen.

7. Nevenujeme deťom ozajstnú pozornosť

Dieťa sa vám môže javiť ako veľmi nezávislé, ale to neznamená, že nehľadá vašu pozornosť. Keď si ho nevšímate, zahrá sa samo, ale kdesi v kútiku duše to vníma. Nielen, že mnohí rodičia sa s dieťaťom nehrajú a nečítajú mu knihy, ale sú príliš zaneprázdnení svojimi mobilmi či inou elektronikou. „Deti nie sú hlúpe, vedia, či im pozornosť ozaj venujeme alebo nie,“ upozorňuje Cohen.

Riešenie: Vyhraďte si na dieťa pravidelne čas, zapájajte sa do hier a rozprávajte sa. Polhodina, počas ktorej sa na dieťa plne sústredíte, je viac ako celý deň polovičnej pozornosti.

8. Prísne trestáme klamstvo

Klamať sa nemá, to vieme všetci. Odborník však na rodičov nalieha, aby to u predškolákov nebrali až tak príliš vážne a vnímali to viac ako experimentovanie dieťaťa a nie ako vec morálky. „Keď dieťa začne klamať, je to veľký kognitívny pokrok. Pre dieťa je to vzrušujúce a trochu desivé, má to emocionálny náboj, ale ak reagujeme príliš prísne, dieťa sa stáva veľmi napätým a úzkostlivým,“ konštatuje Cohen.

Riešenie: Nepreháňajte. Vedzte, že rozprávanie vymyslených príbehov a zážitkov je bežnou súčasťou vývoja vášho dieťaťa.