Táto mama riskla 17-hodinový let s chorým bábätkom
Zdroj: foto: Aria Nichols
Aria vedela, že chorá dvojtýždňová dcérka jej môže zomrieť v náručí, napriek tomu sa na cestu dala. Videla v nej jedinú šancu zachrániť jej život.
Keď v decembri 2016 opúšťala Aria Nichols pôrodnicu s dvojtýždňovou dcérkou Lamees, nebola šťastná. Bola však odhodlaná. Mala asi 24 hodín, aby choré dievčatko dostala z Nového Zélandu, kde sa narodilo, do tisícky kilometrov vzdialenej nemocnice v Spojených arabských emirátoch.
Lamees bolo vytúžené dieťa. Bábätko pred ňou Aria potratila, preto bola šťastná, že toto v poriadku donosila. Lamees sa však narodila s hypoplastickým ľavokomorovým syndrómom. Chýbali jej tiež dva prsty. „Bohužiaľ, syndróm spolu s chýbajúcimi prstami a malou hmotnosťou znamenal, že nemocnica rozhodla proti operácii. Nič, čo som povedala alebo urobila, ich rozhodnutie nezmenilo a poslali ju domov zomrieť,“ opisuje Aria. Počas diskusie o paliatívnej starostlivosti už tajne vybavovala dcérke pas a rezervovala let do Spojených arabských emirátov, kde našla doktora ochotného dievčatko operovať.
Zostávajúce dni a noci strávila Aria študovaním všetkých možností ako prepraviť tak choré bábätko na palube lietadla. Mala asi 24 hodín, aby ju dostala do bezpečia. Aria si zistila, že v nemocnici udržiavali Lamees pri živote vďaka prostaglandínu. Vo chvíli, keď ju odpojili od prístrojov, začal boj s časom o jej život. Neexistoval žiadny priestor na chyby. I keď Aria si naštudovala všetko, čo bolo dostupné, nebola odborníčka. Problémom bol najmä otvorený duktus, teda otvor v srdiečku. Podľa Ariiných informácií ho dehydratácia zavrie a nadmorská výška zase udrží dlhšie otvorený. „Bol to vyvážený akt,“ hovorí Aria. Vedela tiež, že podanie výživy cez ústa môže urýchliť dcérkinu smrť kvôli vyššej námahe srdca a riziku nekrotizujúcej enterokolitídy (infekcie, ktorá môže zabiť novorodencov). Rozhodla sa preto zobrať fľašu vody, i keď si nevedela veľmi predstaviť, ako by ju Lammes pila.
Aria vedela, že letecké spoločnosti odmietajú cestujúcich na prostaglandíne. Nemohla preto zabezpečiť prepravu dcérky v inkubátore s plnou podporou. Deň pred odletom sa jej podarilo zohnať ampulku so zvyškom prostaglandínu, ktorú si vložila do podprsenky spolu s 500 ml glukózy. Keby bolo potrebné zaviesť dievčatku kanylu, s tým by si neporadila. Dúfala však, že na palube bude niekto, kto to dokáže. Iné jej nezostávalo. „Nemohla som nikoho požiadať o pomoc, keď sme boli tak blízko k cieľu. Každá zmena by bola katastrofou,“ vysvetľuje.
Na letisko dorazila Aria s dcérkou 10 minút pred zatvorením brány. Mala šťastie – keďže potrebovali urýchliť nastupovanie, jeden zamestnanec povedal, že už má za sebou online prehliadku. Nemala.
V lietadle prikryla Lamees ľahkou dekou a predstierala, že dojčí. V skutočnosti odstránila viečko na injekčnej striekačke s kvapkou prostaglandínu a pri stúpaní do vyššej nadmorskej výšky ju držala vzpriamene. „Nemohla som riskovať, že prídem čo i len o kvapku z 0,2 ml, ktoré som mala. Vedela som, že pri klesaní môže prísť k rýchlemu zatvoreniu duktu a injekciu budem musieť použiť,“ vysvetlila.
Do Spojených arabských emirátov nakoniec dorazili podľa plánu a chirurg veľmi obdivoval Ariinu statočnosť a odhodlanie. Verí, že aj to bol jeden z dôvodov, prečo súhlasil s tak ťažkou operáciou, do ktorej vložil srdce aj dušu.
„Moje dieťa vzdalo boj o život o štyri dni neskôr, ale som pokojná, lebo viem, že som mu dala šancu, aj keď to bol najväčší strach, aký som kedy v živote mala. Bola som vystrašená, ale aj tak som to urobila. Láska vás prinúti robiť veci, o ktorých ste nikdy nemysleli, že by ste dokázali, láska vás naplní odvahou,“ hovorí s odstupom času Aria. Pre Lamees napísala pieseň s názvom Thoughtful. Je o smútku a o tom, ako veľmi si želá, aby veci mohli byť inak.
Ani vyše roka od smrti dcérky sa v jej pocitoch nič nezmenilo a neskutočne jej chýba. „Želám si, aby som mohla zmeniť svoju budúcnosť a mať ju po boku,“ dodáva.
Prečítajte si tiež:
Po tom, ako nakŕmila a pohladkala dcérku, zomrela
Keď adoptívni rodičia zbadali dievčatko, otočili sa na opätku
