Prečo deti potrebujú kontakt s prírodou?
Zdroj: flickr.com
Stále viac detí je v súčasnosti v omnoho menšom kontakte s prírodou. Má to obrovský dopad na ich zdravie a vývoj. Jar je skvelým časom, kedy to možno napraviť.
Kravy v zime spia, veverička má zobák, gaštany rastú na dube... Neveríte, že aj takéto odpovede sú schopné deti dať na jednoduché otázky týkajúce sa prírody? Bohužiaľ, je to tak. A nejde iba o problém u nás, ale o takmer celosvetový trend. Prieskumy ukazujú, že viac ako polovica detí sa hrá vonku týždenne menej ako dva razy a väčšinu času trávia v interiéri. Vychádzky do prírody prestávajú byť samozrejmosťou. Ich kontakt s ňou je nanajvýš v podobe krátkeho poprechádzania sa s rodičmi okolo nákupného centra. Niektoré šesťročné deti ešte nikdy neboli na farme alebo ešte nikdy nelozili po stromoch. V nemocniciach sa lekári stále častejšie stretávajú s deťmi, ktoré spadli z postele ako zo stromu. Problémom je to najmä vo väčších mestách, deti v menších mestečkách a na dedinách majú prirodzene k prírode bližšie.
Deti dnes vnímajú prírodu skôr cez médiá ako priamo
Odborníci na duševné zdravie, pedagógovia a sociológovia varujú, že keď deti prestanú chodiť do prírody, môže to mať vplyv nielen na ich rozvoj ako jednotlivcov, ale aj na spoločnosť ako celok. „Je to paradox,“ hovorí prírodovedec Stephen Moss. „Deti majú dnes väčší záujem o prírodu ako kedykoľvek predtým, sledujú ju v televízii či na internete, no oveľa menej z nich zažíva dotyk s ňou na vlastnej koži,“ konštatuje. Za výrazný dôvod zmeny vzťahu s prírodou označujú experti rozvoj technológií. Ďalším je množstvo školských povinností a krúžkov, ktorým musia deti venovať veľkú časť svojho času. Za najdôležitejší však považujú úzkosť dospelých pustiť dieťa samotné von a snahu organizovať mu život, čím automaticky obmedzujú prirodzený kontakt s prírodou. Vedecké štúdie pritom jasne hovoria, že čas strávený vo voľnej prírode má obrovský vplyv na zdravie detí.
Pravidelné trávenie času vonku deťom iba prospieva
Ďalšie desiatky štúdií z celého sveta ukazujú, že pravidelné trávenie času vonku výrazne vplýva na minimalizovanie deficitu pozornosti u detí, prirodzene tlmí hyperaktivitu, podporuje schopnosť učiť sa, kreativitu a duševné zdravie, ako aj emocionálnu pohodu. „Aj päť minút pobytu v prírode môže priniesť zlepšenie duševnej pohody a sebavedomia,“ uvádza sa v štúdii z univerzity v britskom Essexe. Neorganizované hry vonku zvyšujú u detí schopnosť riešiť problémy, sústrediť sa a učiť sa sebadisciplíne. Ratolesti, ktoré sa často hrajú vonku, sú viac spoločenské, dokážu lepšie spolupracovať, sú flexibilnejšie a sebavedomejšie. K emocionálnym výhodám patrí nižšia agresivita a šťastnejší život.
Opýtajte sa kohokoľvek cez 40 rokov na najcennejšie spomienky z detstva. Väčšina zábavných hier, na ktoré si spomenú, budú určite z vonku, iba pár z interiéru. Vymýšľanie a bláznivé hry mimo ustaraných očí rodičov, to je to, čo si takmer každý z nás pamätá. Naše deti už takéto spomienky väčšinou mať nebudú.
