Ktorý typ ocka máte doma?
Zdroj: Thinkstostock.cz
Otec hrá v živote detí rovnako podstatnú rolu ako mama. Obvykle s nimi trávi menej času, ale aj to, ako sa k nim vtedy správa, aký je k mame, aké sú jeho koníčky a podobne, ich ovplyvňuje.
Psychológovia tvrdia, že to, aký je otec typ a aké výchovné metódy používa, výrazne určuje osobnostné charakteristiky dieťaťa. Dokonca stojí aj za neskoršími výkonmi potomstva v práci. Podľa amerického psychológa Stephana Poultera je ich vplyv na výkonnosť v práci a na to, či budeme mať vodcovské sklony alebo naopak, omnoho väčší ako vplyv matky. Odborník je presvedčený, že za tým, či naša kariéra prudko rastie alebo stagnuje, je vplyv otcovskej výchovy omnoho silnejší, než by sme si boli schopní predstaviť.
Napríklad deti, ktoré nikdy nevedeli ako sa ich otcovia v rôznych situáciách zachovajú, lebo boli náladoví, majú vypestovanú lepšiu intuíciu a vďaka tomu sú z nich výborní manažéri alebo vyjednávači. Na druhej strane trpia pocitmi nedôvery a chýba im pocit bezpečia. Z detí, ktoré nežijú s otcom, vyrastú často ľudia výrazne orientovaní na svoj výkon, prostredníctvom čoho sa vyrovnávajú s nedostatkom otcovskej lásky. Frustráciu si vybíjajú aj hnevom na nadriadených, ktorí sú v ich podvedomí v úlohe neprítomného otca. Najlepší vplyv na dieťa má otec súcitný, ktorý je trpezlivý a vie poradiť. Potomkovia takých otcov patria v práci nielen k výkonným, ale aj obľúbeným, lebo sa dokážu vcítiť do iných.
Obraz moderného otca je radikálne iný
Vzťah otca a detí, najmä otca a syna je občas veľmi náročný. Vyplýva to predovšetkým z toho, že v prechádzajúcich generáciách bola jeho emocionálna blízkosť s potomstvom skôr odsudzovaná. Krásne to vyjadril v jednom rozhovore minister financií nemeckej spolkovej krajiny Bavorsko Markus Söder: „Keby sa ma môj otec niekedy spýtal : „Hej, chlapče, ako sa máš?“, obával by som sa, že niečo nie je úplne v poriadku.“
Kým v predchádzajúcej generácii snáď žiadneho otca nenapadlo tlačiť kočík či uspávať bábätko, v súčasnosti sa jeho obraz radikálne zmenil. Mnoho z dnešných tatkov komunikuje s potomkami úplne inak ako ich otcovia s nimi – príde im úplne normálne, že sa s deťmi maznajú, kúpu ich, uspávajú alebo zoberú na prechádzku s nosičom na pleciach. Neznamená to však, že všetci sú takí a je to úplne typický obrázok otca dnešnej doby. Každý má svoj štýl a spôsob, ako komunikuje s rodinou. Niektorí otcovia sú prísni a vzdialení svojim deťom, iní majú kamarátsky prístup, ďalší deti až príliš rozmaznávajú. V týchto dňoch prezentovali odborníci novú štúdiu, v ktorej definovali štyri rôzne typy súčasných otcov.
Ku ktorému by ste zaradili toho vášho tatina?
- Tradicionalistický typ, ktorý sa nezúčastňuje na každodennej starostlivosti o deti, no trvá na prísnych a jasných pravidlách, ktoré on zavádza.
- Otec, ktorý sám seba vidí ako eso, bez ktorého by rodina nedokázala fungovať, no keď sa má zapojiť do starostlivosti o deti či domácich prác, príde mu to smiešne.
- Užitočný otec, ktorý pomáha pri výchove detí a bežné sú pre neho aj domáce práce, no stále dáva najavo, aký je úžasný, keď to robí. Potrpí si na ocenenie a pochvaly, lebo považuje svoju pomoc za niečo výnimočné.
- A nakoniec je tu pravdepodobne sen každej mamy – ockovia, ktorí sa s úplnou samozrejmosťou zapájajú do chodu rodiny a domácnosti, nerozlišujú medzi mužskými a ženskými rolami.
Väčšina otcov nepatrí striktne do jednej zo spomínaných štyroch hlavných kategórií, ale nachádzajú sa v strede dvoch.
Vybudujte si prirodzenú autoritu
Najproblematickejším typom je otec číslo 1, ktorý je na deti prehnane náročný, prísny, vyžaduje poslušnosť, skôr kritizuje ako chváli a slovo maznanie v jeho slovníku nemá miesto. Dieťa motivuje kritikou, čím ho chce posúvať dopredu. V skutočnosti však takto vychovávanej ratolesti chýba motivácia, keďže pochvaly sa nedočká. Deti týchto otcov sa často uzavrú do seba, životom ich sprevádza nízke sebavedomie a nedôvera.
Protipólom tohto náročného typu otca sú otcovia, ktorí deti až príliš rozmaznávajú. Najčastejšie to vychádza zo žiarlivosti na mamu, na ktorú sú deti v útlom veku obvykle viac upnuté. Tým, že deťom viac dovolia, sú síce u ratolestí obľúbení, no iba na krátky čas a postupne ich začnú deti využívať.
Ideálne je správať sa tak, aby sa otec stal pre dieťa prirodzenou autoritou. To možno dosiahnuť tak, že mu dokáže poskytnúť oporu, dáva mu dostatok lásky a vzbudzuje v ňom dôveru. Ak ju dieťa k otcovi má, prirodzená autorita sa rozvíja sama. Dôležité je tiež mať na deti požiadavky primerané ich veku a nezabúdať na chválu a povzbudenie. Deti, ktoré svojho otca rešpektujú a cítia v neho dôveru, sa stávajú vyrovnanými a zdravo sebavedomými dospelými. Psychológovia tvrdia, že otcovská kamarátska výchova založená na tolerancii, pochopení, diskusii a výmene názorov je pre rozvoj dieťaťa najlepšia.
