Deti z neúplných rodín nie sú menej šťastné
Zdroj: photl.com
Deti vychovávané jedným rodičom nie sú o nič menej šťastné ako tie, ktoré žijú s oboma rodičmi, zistila nová štúdia.
Zloženie rodiny nemá podľa vedcov „žiadny významný vplyv " na šťastie detí . Dôležitá je kvalita vzťahov v dome, ktoré vplývajú na emočný život ratolesti. Výsledky aktuálnej štúdie spochybňujú populárnu predstavu, že deti v úplných rodinách sú šťastnejšie a spokojnejšie.
Vedci analyzovali údaje zozbierané od 12 877 sedemročných detí vo Veľkej Británii, ktoré pochádzali z troch typov rodín – tie, ktoré žili s oboma biologickými rodičmi, tie, ktoré žili s biologickým a nevlastným rodičom a tie, ktoré žili len s jedným rodičom. Ratolesti odpovedali na otázku: „Ako často sa cítiš šťastne?“
Z detí, žijúcich len s jedným rodičom, uviedlo odpoveď „stále“ 36 percent detí, zatiaľ čo zvyšných 64 percent uviedlo, že sa šťastne cítilo „niekedy“ alebo „nikdy.“ Prekvapujúco, presne rovnaké percentá zaznamenali vedci aj v odpovediach od detí z ostatných rodinných typov. Výsledky boli takmer bez zmeny aj keď experti vzali do úvahy tiež iné faktory , ktoré by mohli ovplyvniť detskú pohodu, ako je sociálna trieda rodičov alebo majetnosť rodiny.
Najdôležitejšia je harmónia
Pre šťastie dieťaťa je rozhodujúca „šťastná a harmonická rodina,“ bez ohľadu na to, či je úplná alebo neúplná, hovorí šéfka skupiny odborníkov pracujúcich na štúdii Jenny Chanfreau „To, na čom záleží, je kvalita vzťahov v dome, a nie zloženie rodiny,“ zdôrazňuje. Ak sú dobré vzťahy medzi súrodencami, dieťa má dostatok programu a rodič naňho často nekričí, keď je neposlušné, cíti sa s vyššou pravdepodobnosťou šťastne.
Závery štúdie sú v rozpore s predchádzajúcim výskumom , ktorý naznačuje , že rozdelenie rodiny má na deti negatívny vplyv. Podľa jednej správy z roku 2008 je až štyri a pol krát vyššia pravdepodobnosť, že u detí, ktorých rodičia sa rozišli, sa objavia emočné problémy. Podľa výsledkov aktuálnej štúdie sa zdá, že to až také dramatické nebude a dôležité je najmä to, ako sa k dieťaťu správame, či už ho vychovávame spoločne alebo oddelene.
