Aké chyby vo výžive detí robíme najčastejšie?
Zdroj: Thinkstock.com
Nová slovenská štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí odhalila výrazné nedostatky vo výžive najmenších. Deti konzumujú príliš veľa soli, málo vitamínu D, vápnika aj železa.
Odborníci zistili, že deti od šiestich mesiacov do dvoch rokov nielenže nadmerne konzumujú soľ, ale majú tiež nevhodne rozloženú skladbu tukov. Naopak, železa, vitamínu D či vápnika sa im nedostáva toľko, koľko pre svoj zdravý vývoj potrebujú. Vplyv nevhodnej stravy sa prejavuje na náraste civilizačných ochorení. Súčasne so štúdiou vznikli pod vedením profesora Lászlo Kovácsa, DrSc., MPH Odporúčania pre výživu dojčiat a batoliat.
(MUDr. Lászlo Kovács, DrSc., MPH)
„Správna výživa má dlhodobý efekt a podľa najnovších výskumov vedy o nutričnom programovaní to, ako sa naučíme jesť v najmladšom veku, má významný vplyv na náš zdravotný stav neskôr. Nesprávna výživa počas prvých tisíc dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ upozorňuje odborný garant štúdie profesor Kovács. „Naše zdravie ovplyvňujú gény len z 20 %, zvyšok tvoria vonkajšie vplyvy, primárne strava.“ Podľa vedy o nutričnom programovaní dokážeme vhodne cielenou výživou počas prvých tisíc dní života dieťaťa ovplyvniť významným spôsobom aj jeho metabolické správanie, rozvoj kognitívnych funkcií, rast a vývoj.
Ambíciou Iniciatívy 1000 dní je nasmerovať pozornosť na význam budovania správnych stravovacích návykov v ranom veku, naštartovať zmenu správania rodičov a pozitívne tak ovplyvniť celoživotné zdravie detí na Slovensku.
Najčastejšie stravovacie chyby dojčiacich matiek
Nesmierne dôležitým faktorom je, aby pozitívne k svojej strave pristupovali najmä dojčiace matky. „Mlieko je pre novorodencov a batoľatá základným zdrojom veľmi dôležitých živín a pre ich správny rast a vývoj je nevyhnutné,“ hovorí MUDr. Iveta Čierna, PhD. „Najlepšou možnou voľbou je nepochybne mlieko materské, výlučné dojčenie do šiestich mesiacov odporúčajú všetky kompetentné autority, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Pre plnohodnotné materské mlieko však musí dodržiavať správnu výživu aj matka.“
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí z prelomu rokov 2014 a 2015 priniesla niekoľko varovných zistení.
1. Podľa súčasných platných odporúčaní, ktoré vydalo v roku 1997 ministerstvo zdravotníctva, denná kalorická potreba dojčiacej matky je na úrovni 2900 kcal. Realita však je, že 88 % matiek tento energetický príjem nedosahuje a dokonca 50 % matiek má príjem nižší ako 2000 kcal/denne, 25 % dokonca nižší ako 1600 kcal/denne.
2. Zo stopových prvkov, minerálnych látok a vitamínov matkám najčastejšie chýba kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a výrazne jód.
3. Medzi najčastejšími živinami, ktoré matkám chýbajú, sú najmä polynenasýtené mastné kyseliny, predovšetkým omega 3 alebo tiež LCP mastné kyseliny. Pokiaľ ich matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže vzniknúť nedostatok niektorých prvkov a vitamínov aj vo výžive dieťaťa.
„Pri dojčení je dôležité upraviť si svoje stravovacie návyky tak, aby matka dostávala ideálny pomer živín s dostatočným množstvom vitamínov a stopových prvkov. Ak uvažuje dojčiaca matka o vhodnej strave pre seba, mala by premýšľať aj nad doplnením jedálneho lístka o vhodné výživové doplnky špeciálne určené dojčiacim matkám, ktoré obsahujú optimalizovaný pomer jednotlivých vitamínov a prvkov,“ hovorí spoluautorka publikácie Čierna. „Pokiaľ je príjem živín menší než celková nutričná potreba pre produkciu mlieka a súčasné zachovania zásob živín u matky, telo zmobilizuje dostupné živiny na úkor matky. Matke hrozí napríklad odvápnenie kostí, chudokrvnosť, úbytok svalovej hmoty, únava a vyčerpanie, čo môže ohrozovať intenzitu a dĺžku dojčenia.“
Nedostatky vo výžive malých detí
„V prvých troch rokoch dieťa zdvojnásobí svoju výšku, štvornásobne sa zväčší jeho hmotnosť a v tomto období sa najrýchlejšie vyvíjajú nervové prepojenia,“ hovorí MUDr. Renáta Szépeová, PhD. „Správna výživa batoľaťa má zásadný vplyv na programovanie jeho metabolizmu do ďalšieho života.“
Štúdia Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí zistila, že deťom do dvoch rokov chýba viacero dôležitých mikronutrientov a dostávajú príliš veľa nevhodných prvkov. Konkrétne:
95% batoliat má nedostatok vitamínu D
78 % batoliat má nedostatok železa
každé ročné dieťa má až 4-násobný príjem soli oproti odporúčaným dávkam
nevhodná skladba tukov (menej prospešných nenasýtených a viac nasýtených)
príliš veľa bielkovín
Nedostatok vitamínu D obmedzuje vstrebávanie vápnika a má za následok spomalený rast dieťaťa. Lebečné fontanely sa neskôr uzatvárajú, hrozí skrivenie chrbtice (skolióza). Môžu byť prítomné častejšie infekty dýchacích ciest, dieťa môže byť apatické, ale aj naopak viac precitlivené. Dieťa potrebuje dvakrát viac vitamínu D na kilogram hmotnosti, ako dospelý človek.
Nedostatok železa má dlhotrvajúce následky na mentálny a motorický vývoj dieťaťa. Prejavuje sa anémiou (chudokrvnosť), nechutenstvom, únavou či zimomrivosťou. Železo je pritom v tele zodpovedné za správne fungovanie prenosu kyslíka, je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek. Dieťa potrebuje až 4 krát viac železa ako dospelý človek.
Nadbytok soli vedie k problémom s vylučovaním, nadmernou záťažou obličiek. Nesprávne rozloženie tukov, cukrov a bielkovín prináša metabolické poruchy a riziko vzniku obezity v dospelosti.
Ako nedostatkom predchádzať
Materské mlieko ponúka dieťaťu dostatok všetkých živín a výlučné dojčenie by malo trvať 6 mesiacov, odporúča sa pokračovať až do jedného roka a dlhšie. Aj po odstavení je však základným predpokladom prospievania dieťaťa vyvážený jedálny lístok a pravidelná konzumácia vhodnej mliečnej výživy. Pediatriami odporúčaná denná dávka mlieka po 1. roku je aspoň 330 ml.
Prechod priamo na bežné kravské mlieko však nie je vhodným riešením. Kravské mlieko totiž obsahuje veľmi málo železa a vitamínu D. Mliekom, ktoré vyhovuje potrebám organizmu do troch rokov, sú mlieka pre batoľatá s vekovým určením, tzv. batoliace mlieka, a sú upravené tak, aby dieťaťu dodali všetko potrebné pre daný vek, rast a vývoj vrátane železa a vitamínu D. Pre porovnanie - 330 ml kravského mlieka obsahuje len 25% dennej dávky železa a iba 2 % vitamínu D, čo je absolútne nedostačujúce množstvo pre náročný vývoj batoľaťa. Naopak, kvalitné batoliace mlieka obsahujú v rovnakom množstve 66% dennej dávky železa a 90% vitamínu D. Kravské mlieko obsahuje navyše príliš mnoho bielkovín, čo môže ohrozovať metabolizmus dieťaťa a zvyšovať tak riziko obezity v budúcnosti.
Vhodné je tiež zaraďovať červené mäso, tučné ryby (ako napríklad losos), mliečne výrobky a vajíčka.
Prečítajte si tiež:
Železo v tehotenstve znižuje riziko autizmu
Tipy na zdravé stravovanie pre nové mamičky
