V týchto krajinách plačú bábätká najviac
Zdroj: thinkstock.com
V prvých troch mesiacoch sú najväčšími plačkami bábätká z Veľkej Británie, Talianska, Kanady a Holandska. Najmenej plačú malí Japonci.
Psychológovia z univerzity vo Warwicku v Spojenom kráľovstve vytvorili svetovo prvý graf s množstvom plaču u detí v prvých troch mesiacoch po narodení. Zistili, že novorodenci na celom svete plačú v prvých dvoch týždňoch v priemere dve hodiny denne, v ďalších týždňoch s vrcholom v šiestom sú to dve hodiny a 15 minút a zhruba v 12. týždni sa množstvo plaču redukuje na 1 hodinu a 10 minút denne. Niektoré deti však neplačú ani v prvých dvoch týždňoch viac ako 30 minút, iné však dokážu preplakať aj viac ako 5 hodín za deň.
Najmenej plačú bábätká v Japonsku, Dánsku a Nemecku, viac ako kdekoľvek inde na svete zase bábätká vo Veľkej Británii, Kanade, Taliansku a v Holandsku. Slovenské bábätká patria k tým, ktoré plačú "priemerne", nedostali sa ani na prvé ani na posledné priečky. Samozrejme, výnimka potvrdzuje pravidlo a ak práve to vaše preplače takmer celý deň alebo skoro nezaplače, je to úplne v poriadku :))
Autorom grafu je profesor Dieter Wolke z Katedry psychológie univerzity vo Warwicku, ktorý zozbieral údaje o takmer 8 700 deťoch a vypočítal priemernú dĺžku ich plaču v prvých troch mesiacoch života.
Najvtipnejšie dôvody, prečo deti plačú
Kým napríklad v Kanade až 34,1 percenta bábätiek v prvom štvrťroku života plače viac ako 3 hodiny denne, v Dánsku je to 5,5 percenta bábätiek. Doteraz platili na celom svete Wesselove kritériá detského plaču, ktoré boli definované ešte v roku 1950. Nová tabuľka pomôže podľa profesora Wolkeho zdravotníkom, ale aj rodičom definovať, či dieťa plače normálne alebo nadmerne a sú prípadne potrebné nejaké vyšetrenia.
Dôvody, prečo v niektorých krajinách deti plačú viac a inde menej, vidí Wolke v kultúrnych rozdieloch, ale aj v prístupe k rodičovstvu či v miere dôrazu na úzky kontakt telo na telo medzi mamou a bábätkom. Z už existujúcich štúdií podľa Wolkeho možno dedukovať, že rodičia vo Veľkej Británii príliš rýchlo reagujú na každé zaplakanie a deti sa nedokážu sami utíšiť, zatiaľ čo dánski rodičia sú uvoľnenejší a je menej pravdepodobné, že reagujú okamžite . Tým povzbudzujú deti k tomu, aby sa dokázali upokojiť aj samy. Tiež majú s drobčekmi intenzívnejší kontakt telo na telo a jeden z dôvodov vidí Wolke aj v silnejšej sociálnej podpore rodičovstva v Dánsku než vo Veľkej Británii či Kanade. Ďalším faktorom môže byť rozdiel v populačnej genetike. „Rodičia by si mali uvedomiť, že v prvých troch mesiacoch majú na plač bábätka omnoho menší vplyv, než si myslia,“ skonštatoval Wolke.
Prečítajte si tiež:
Nočný plač detí: Uložte ich opäť k spánku bez stresu
Odhaľte 9 najbežnejších dôvodov detského plaču
