Najväčšie mýty o jedináčikoch
Zdroj: thinkstock.com
O jedináčikoch nekolujú práve najkrajšie predstavy. Zistili sme, ako je to s najčastejšími predsudkami naozaj.
Mýt č.1: Sú nesamostatní
O jedináčikoch panuje v spoločnosti názor, že sú aj v dospelosti priam nezdravo naviazaní na svojich rodičov. Psychológovia však tvrdia, že jedináčik má k svojim rodičov rovnako silné puto ako deti pochádzajúce z viacerých súrodencov. Naopak, jedináčik dozrieva rýchlejšie a v porovnaní so svojimi rovesníkmi sa v pomerne mladom veku začína osamostatňovať. Jedináčik je totiž obklopený takmer výlučne dospelými, prirodzene sa odmalička snaží adaptovať do sveta dospelákov a napodobňujúc ich dospelé správanie.
Mýt č. 2: Nemajú žiadnych kamarátov
Opak je pravdou. Keďže je jedináčik odmalička sám a nemá žiadnych priateľov – rovesníkov, je nútený neustále si vytvárať priateľstvá. Následkom toho je jedináčik oveľa spoločenskejší, zhovorčivejší a nadväzuje kontakty ľahšie než deti so súrodencami. V skutočnosti má jedináčik aj v dospelosti veľký okruh známych a priateľov.
Mýt č. 3: Sú to rozmaznaní egoisti a narcisti
Je síce pravda, že keď máme doma viac detí, nemusíme venovať extrémnu pozornosť tomu, aby sme ich naučili deliť sa a starať o druhých ľudí. Naučia sa to totiž prirodzene jeden od druhého. Ak však máme doma jedináčika, mali by sme ich cielene učiť nemyslieť len na seba. Skvelým pomocníkom je zaobstarať staršiemu jedináčikovi napríklad domáce zvieratko.
Mýt č. 4: Sú namyslení
Aj vy poznáte jedináčikov, ktorí sa považujú za stred vesmíru a idete sa z nich zblázniť? Psychológovia však tvrdia, že táto predstava je úplný mýtus – pravdou totiž je, že každý človek sám seba považuje tak trochu za stred vesmíru a plní v prvom rade svoje potreby. Jedináčik je však naozaj asertívnejší a sebavedomejší než ostatné deti. V spoločnosti sa to prejaví tým, že jedináčik je priebojnejší a ľahšie si presadí svoje.
Mýt č. 5: Nič nedokážu
Štatistika z univerzity v Denveri dokazujú, že jedináčikovia dosahujú v priemere lepšie študijné výsledky ako deti zo súrodencov, majú nadštandardné vzdelanie, ovládajú viac cudzích jazykov či vynikajú v iných sférach (hry na hudobných nástrojoch, divadelné krúžky, šport a pod.). Zapríčiňuje to fakt, že rodičia jedináčika môžu všetky svoje finančné prostriedky a čas zamerať len na jedno dieťa, ktoré má tak všeobecne viac možností než dieťa zo súrodencov. O jedináčikoch všeobecne platí, že sú buď veľmi úspešní, alebo, naopak, extrémne neúspešní. Žiadny priemer.
