Urobte všetko pre to, aby deťom nechýbalo spoločné stolovanie
Zdroj: thinkstock.com
Pamätáte si ešte, ako mama na celý dom volávala „Večera je na stoleee!“? Spomínate si, aké to bolo posadiť sa aspoň raz za deň spolu k stolu a cítiť sa ako člen rodiny?
Pri spomienkach na detstvo sa vám možno vybaví aj to milé. „Poďakujeme za jedlo.“, „Neodchádzaj od stola bez opýtania.“, či „Špagety nevymysleli na to, aby ti viseli z nosa.“. Spoločné stolovanie je v našom živote veľmi dôležitý element. Tí, ktorí ho v detstve nezažili, ani netušia, o čo prišli. Urobte všetko pre to, aby spoločné stolovanie vašim deťom nechýbalo. Nielen preto, že chráni pred obezitou (deti, ktoré jedávajú s rodinou, jedia zdravšie a menej sa prejedajú), ale aj preto, že má veľa iných dôležitých funkcií.
Spoločenstvo
Byť spolu je príjemné, zábavné, liečivé. Jasné, spoločná večera alebo nedeľný obed sa môžu skončiť takou hádkou, po ktorej sa každý člen rodiny plazí v inom kúte ringu, ale prečo by ste to robili? Život nesie v sebe toľko naozajstných problémov, že je úplne nezmyselné umelo si vyrábať ďalšie. Navyše, napätie a hádky pri jedle programujú v dieťati celoživotný strach, agresivitu, ba aj anorexiu, a čím je dieťa menšie, tým sú dôsledky nefunkčnej rodiny vážnejšie. Chráňte a pestujte spoločné večere.
Áno, je to ťažké – najmä, keď sú deti staršie a Alan má večer basketbalový tréning, Veronika hodinu klavíra a hneď nato španielčinu – dosiahnuť, aby rodina večerala vždy spolu. Nedá sa zabrániť tomu, aby boli dni, keď každý večeria inokedy a každý niečo iné. Urobte však všetko pre to, aby ste ako rodina pravidelne jedávali spolu, aspoň kým sú deti malé – budú to pre všetkých milé spomienky.
Ako stopnúť hranie s jedlom u predškolákov?
Zručnosť
Keď už Monika začne používať lyžicu alebo vidličku – je to oveľa viac ako „iba“ jedenie. Učí sa totiž narábať nástrojmi a to jej pomáha zvládnuť v budúcnosti písanie, výmenu kolesa na aute, pedikúru aj prácu v kuchyni.
Čo robiť, aby ste z rodinného stolovania nezošediveli?
Slušné správanie
Aj obyčajná večere v stredu môže byť príležitosťou, aby sa Janko učil „Ďakujem“, „Prosím“ a „Podal by si mi tú misku, prosím?“. Ak vstávate od stola vy, robte to pokojne a dopredu oznámte, čo idete urobiť – neurotické vyskakovanie od stola, nečakané odbiehanie najprv pre zemiaky, potom pre limonádu, neúnavné vynukovanie či sústavné lamentovanie „Dnes sa to vôbec nepodarilo!“ a podobné prejavy veľmi pravdepodobne spôsobia, že deti sa budú pri stole cítiť neisto a ich vzťah k jedlu – ani k mame – nebude časom celkom v poriadku.
Spoločné rodinné stolovanie je dôležité
Model zdravého stravovania
A zase radšej príkladom ako príkazmi. Mama najčastejšie rozhoduje o tom, čo bude rodina jesť a otec môže byť tým najlepším partnerom v jej snahe o zdravší jedálny lístok. Dieťa si pozorovaním („Aha, párky sú skoro každý večer a paradajka raz za mesiac.“) tvorí svoj model stravovania na celý život. Zlaté pravidlo: to, čo chcete, aby jedli vaše deti, musíte s veľkou chuťou jesť aj vy!
Konverzácia
Pozorovať ako dieťa rastie, sadá si k vlastnému tanieru, učí sa jesť príborom a rozpráva, je určite vzrušujúca a príjemná časť rodičovstva. Keď dieťa začína rozprávať, spoločné stolovanie je ďalšou výbornou príležitosťou naučiť sa pár dôležitých vecí o živote:
- keď niekto rozpráva, neskáčeme mu do reči (to platí aj pre dospelých – dajte deťom dostatočný priestor a venujte im pozornosť, keď hovoria, nechajte ich povedať všetko, čo chcú, odpovedajte im, pýtajte sa, rozprávajte sa s nimi)
- ak niekto potrebuje podať soľničku alebo chce radšej ryžu namiesto zemiakov, nie je to dôvod, aby začal z celej sily hulákať
- konverzácia pri stole má byť pozitívna a povzbudivá – ako rodičia by ste nemali rozprávať iným ľuďom (ani babke a dedkovi) o svojich deťoch veci, za ktoré sa hanbia alebo sa pri nich cítia neisto. Teda, môžete, ale riskujete stratu dôvery
