Máte doma malého maliara? Bude z neho inteligent!
Zdroj: Kings College London
Rodičia sa občas na výtvarných dielach svojich detí chichocú, no ich tvorivé úsilie môže mať podľa expertov dôležitý význam! Vraj súvisí s inteligenciou v budúcnosti.
Výskumníci z Kings College v Londýne zistili, že deti, ktoré v štyroch rokoch dokážu dobre kresliť, dosahujú lepšie výsledky vo verbálnej aj non-verbálnej komunikácii. Zaujímavé je, že deti šikovné v kreslení sa prejavujú ako šikovnejšie nielen v detskom veku, ale aj o desať rokov neskôr. Tvorivosť je totiž podľa expertov spojená s génmi, ktoré súvisia aj s inteligenciou.
Inteligenciu odhalia kresby
Tím londýnskych výskumníkov si všímal 15 504 detí, z ktorých polovicu tvorili identické a polovicu dvojvaječné dvojčatá. Vo veku štyroch rokov absolvovali test kreslenia, konkrétne figurálnu kresbu a odborníci posudzovali prítomnosť, umiestnenie a správny počet jednotlivých častí tela ako je hlava, oči, nos, ústa, uši, vlasy, ruky či nohy. Obrázky hodnotili bodmi od 0 do 12. Estetično ako také nebrali do úvahy.
Ako experti zdôrazňujú, táto štúdia sa nezaoberá umeleckým talentom, ale kvantifikuje presnosť atribútov, ako sú napríklad končatiny. Test kreslenia bol vytvorený už v roku 1920 s cieľom posúdiť detskú inteligenciu. U detí, ktoré dosiahli v teste vyššie skóre, teda namaľovali dve ruky, dve nohy či dve oči a umiestnili ich tam, kam patria, zistili mierne vyššie skóre inteligencie vo veku štyroch, ale aj neskôr, vo veku 14 rokov.
Inteligentné môžu byť v budúcnosti aj výtvarné „nemehlá“
„Rodičia, ktorých deti nemajú umelecké zručnosti, sa nemusia o ich inteligenciu obávať, lebo ju neurčuje iba kreslenie, ale celý rad ďalších faktorov, tak genetické, ako aj environmentálne“ hovorí hlavná autorka štúdie Rosalind Arden. „Naše výsledky sú zaujímavé, no korelácia medzi kreslením a inteligenciou je mierna, takže starosť o inteligenciu dieťaťa v budúcnosti nie je na mieste,“ dopĺňa. Za provokujúce a veľmi zaujímavé však považuje zistenie, že vyššia presnosť v detskej figurálnej kresbe je geneticky spojená s vyššou inteligenciou o desať rokov neskôr. „Ukazuje sa, že štúdium umenia a vedecké štúdium si majú čo ponúknuť,“ konštatuje.
História kresby siaha 15 tisíc rokov dozadu. Prostredníctvom obrázkov sa ľudia snažili odjakživa vyjadriť, čo je v ich mysli. „Táto schopnosť reprodukovať údaje je jedinečnou ľudskou schopnosťou a známkou kognitívnych schopností podobne ako písanie,“ dodáva Arden.
